tumblr 30 question challenge

dreams are more real than reality itself, they're closer to the self.

13. january 2014 at 16:30 | Dainn
Znova som nevedela, načo by som poriadne nadviazala a tak som sa pozrela do ďalšej témy mojej challenge. Uvidela som tam žiariť "your strangest dream" a táto téma je pre mňa naozaj ťažká. To je ako keby ste odo mňa žiadali môj naobľúbenejší film, je ich toľko, že si z nich nedokážem vybrať len jeden jediný. A tak je to so snami. Vždy sa mi sníva niečo čudné nevyspytateľné, čo by si nikto nikdy v živote nespojil do kopy. A preto tak moje sny milujem, pretože môžem aspoň v spánku zažiť niečo také, čo by sa v skutočnosti nestalo. To ma veľmi zaujíma, ako by som v tých chvíľach reagovala, tam si to môžem vyskúšať, aj keď si po prebudení pripadám ako idot, pretože v snoch sa správam vážne čudne. Nemávam nočné mory. Kedysi boli, keď som bola mladšia. Vtedy sa mi často zdalo, že ma niekto naháňa, bežím po schodoch a oni miznú, mením sa na monštrum, ale vždy som si povedala niečo v zmysle "Dianka, pretri si oči a budeš doma" a tak som aj vždy zrobila a následne som sa prebudila. Prišlo mi čudné, že som si v sne dokázala uvedomiť, že v skutočnosti snívam. Bolo to až také nereálne a ja taká bystrá na to, aby som to postrehla? Nechápala som tomu, počula som niečo také ako "lucidné sny", to sú sny, kedy sami ovládate svoj sen, kedy si uvedomujete, že snívate. Nepokúšala som sa niečo také v sebe vyvolať a príde mi to nereálne a nepraktické, keďže na snoch milujem hlavne tú nevyspytateľnosť, nikdy neviem, čo sa stane a sama to nekontrolujem, preto som len obeťou svojej mysle. Napriek tomu, že moje sny sú čudné a vážne, vážne nereálne, predsa len sa približujú skutočnosti, pretože sú aktuálne. Keď mám niekoho ohromne rada, zdajú sa mi sny každý deň len s touto osobou. Keď sa strachujem o školu, sníva sa mi, že som práve na hodine. Keď som utrpela sklamanie a niekto mi ublížil, snívalo sa mi každý deň asi mesiac v kuse, že sa mi dotyčná osoba chodí ospravedlňovať. Bolo a vždy to je čudné, ale opäť môžem zažiť situácie, ktoré sa reálne nestanú. Bohužiaľ, posledné týždne mám vážne nepekné sny. Aspoň mne sa veľmi nepáčia. Moji priatelia a blízke osoby ma v nich vždy len ignorujú, poprípade sa ku mne nesprávajú najlepšie, alebo mi vravia pravdu do očí. Aká som hrozná, hlúpa a nepekná. Nechápem, čo to má znamenať, či sa vážne niečo deje, alebo som len zmätená z niektoých udalostí. Občas sa v tom strácam a nerozumiem, ako napríklad teraz. Prečo ma v mojich snoch blízki nenávidia? Prečo ma ignorujú? Najhlbšia rana je pre mňa ignorácia, keďže to z duše nenavidím a snažím sa človeka, čo najviac zaujať. Potom ma mrzí, že som sa správala ako posledná chudera, keďže som chcela tak veľmi zaujať. Ale to by som asi zachádzala príliš do detailov. Budem sa snažiť svoje sny raz pochopiť a snáď sa to zlepší. Avšak, pokojne by mi stačilo to šťastie len v reálnom živote.

things i want to say to mean people.

19. december 2013 at 17:25 | Dainn
Viem, viem, že som mala pridať fotky z Londýna, už ich mám aj upravené, ale mala som chuť niečo napísať, možno niečo zmysluplné alebo úplne od veci. Tie fotky sa tu budem snažiť pridať počas prádznin, ale ak ma poznáte, viete, že nie vždy sa mi podarí to, čo sľúbim, takže sa za to už vopred ospravedlňujem. Preto som sa rozhodla pokračovať v mojej challenge, ktorá ma tridsať otázok a ja momentálne zaútočím na tú piatu, ktorej znienie je "čo by si povedala zlým ľuďom". Najprv by som asi mala zadefinovať, čo pre mňa zlý človek znamená, respektíve aké má vlastnosti a uvidíte, čo by som nakoniec povedala sebe, keďže sa nepovažujem za nejakého dobráka či anjela.

Ako som vravela, najprv začnem definovať zlého človeka. Dá sa to vôbec zadefinovať? Myslím, že každý vidí inak zlo a každý je kúskom svojej zvrátenosti zlý. Najprv by som vypísala správanie iných ľudí, ktoré nemám rada a to by sa vážne nepatrilo a potom opíšem moje správanie, ktoré považujem za zlé alebo nesprávne.

Viem, že niektorí ľudia nemôžu za to, ako sa správajú, pretože ich poznačila minulosť, stalo sa im niečo zlé a tak ubližujú sebe a aj ostatným, aby sa aspoň na chvíľu cítili lepšie, ale ľudí, ktorí to robia bezdôvodne vážne nechápem. Prečo musia každého okolo seba urážať a vyvyšovať sa? Prečo si myslia, že sú lepší ako tí druhí. Takýchto ľudí ja nikdy nepochopím. Možno už len preto, že sama o sebe nemám vysokú mienku a preto by som nedokázala urážať ostatných bezdôvodne. Títo ľudia sú väčšinou zakomplexovaný a urážajú všetkých, aby sa cítili lepšie. Takéto správanie ma vie vytočiť do nepríčetna a niekedy mám vážne chuť im niečo povedať alebo lepšie povedané hodiť po nich stoličku a nakričať im do tváre, trošku prehnané, ale v mojom prípade ešte celkom v poriadku. Samozrejeme, že by som im povedala, nech sa takto nesprávajú, pretože to nie je slúšné a taktné a celkovo, by sa to vôbec nemalo. Nech si idú urážať seba a povedať, čo v skutočnosti oni dokázali, ale na druhej strane mi je ich vážne ľúto, pretože ľudia, ktorí robia niečo také majú pravdepodobne problémy sami so sebou. Možno im treba pomôcť, lebo ľudia, ktorí ubližujú iným, tým bolo prevažne ubližované tiež. Je to možno taký reflex, keď je niekto vážne ranení, začne ubližovať ďalším a myslím, že to je skôr smutné.

Ďalší typ neviem či práve zlého, ale možno tak necitlivého správania nie je taktiež celkom mienený. Takýto typ ja nazývam "pravda bolí". Áno, úprimnosť nadovšetko, no nič netreba preháňať. Tým, že opakovane človeku vravíte pravdu do očí a ešte bez kúska citu mi nepríde o nič lepšie. Vám na tom človeku záleží, ale nechtiac mu ubližujete a možno ani neviete ako. Psychické týranie? Možno miestami áno, ale hlavne pre tie slabšie povahy. Nikto nie je dokonalý a keby si každý človek dokázal povedať pravdu do očí, asi by sme sa v skutočnosti s nikým nerozprávali. Bolelo by to, viac než si možno teraz myslíte. Neviem, čo by som takému človeku povedala, hlavne, ak by som nemala čím argumentovať, keďže mi hodil pravdu do tváre, ale určite by som mu prikývla (ak by som si to naozaj o sebe myslela) a povedala, že ma to síce ranilo, ale aspoň vidím, čo si o mne niekto myslí. Možno to bolo hnusné, ale k niečomu mi to určite bude, pretože stále tvrdím, že všetko zlé je na niečo dobré.

Mohla by som tu donekonečna vypisovať ako dokážu ľudia ubližovať a či to je mienené a či nie, ale môj typ "precitlivelý cholerik" sa len tak ľahko nenájde, takže by som vám chcela vysvetliť možno aj toto. Ja som veľmi emotívna osoba, keď niečo robím, tak z plného srdca (to nie je práve to najlepšie). Keď som smutná, tak plačem kým sa neutopím, keď milujem, tak len tak veľmi, že ma to nakoniec zničí a keď niekoho nenávidím, tak to radšej nechcete vidieť, pretože môj hnev viem koncentrovať veľmi dobre. Druhá moja stránka je výbušnosť, urazenosť a nervy v každom kúsku mňa. Keďže som takáto "temperamentná" osoba, musím to niekde vybiť a preto ma mrzí, že to vybíjam práve na mojich blížnych a to sú rodina a priatelia. Stretávam sa s nimi každý deň a niekedy musím vypustiť ventil a vykričať sa na niekoho a zvyčajne to schytajú tie nesprávne osoby. Toto je začiatok aj koniec celých mojich problémov, dokážem sa vynervovať skoro zo všetkého a uraziť sa pre najmenšie blbosti, kvôli čomu som neskôr vážne nešťastná, ale nedokážem sa zmeniť, neviem sa kontrolovať, myslím, že keď mám ešte takýto vek, mala by som to vybiť ak môžem, teraz mi to ľudia budú tolerovať, ale nedokážem povedať, čo budem robiť v budúcnosti, keď sa ohne vo mne neuhasia. Čo by som povedala sebe? Sebe vravím stále aká som hnusná, uplakaná a úplne hlúpa, že sa takto nechutne dokážem správať k ľuďom, ktorých milujem. Som ten typ človeka, ktorý urobí chybu a ľutuje to do konca života, ale ľutovať sa ďalej nechcem. Nezaslúžim si niekedy nič, ani pozornosť druhých. Hovorím si, že raz na to doplatím a budem na to úplne sama a keď už vtedy nepodľahnem psychickému zrúteniu a neprestanem sa správať takto, tak už nemám šancu. Nebojte článkov bez zmyslu, sa tu bude objavovať ešte veľa..

every detail of my day.

16. september 2013 at 18:06 | Dainn
Vedela som, že tento článok bude veľmi na dlho, takže som sa naň musela aj dlho psychicky pripravovať. Svoj deň si často plánujem od začiatku až do konca a keďže je momentálne škola, rozhodla som vám načrtnúť môj školský deň (ktorý je oveľa nudnejší a oničom ako tie ostatné), ale bude to osviežené tým, že sa bude jednať o piatok. Snáď to bude aspoň trochu zaujímavejšie, idem si po rozvrh a môžem začať. Akceptujem ak to niekoho nebude zaujímať, mám docela nudný život.

6:00 | môj budík zvoní ako divý v rytme vyzváňacieho tónu 'Good Morning' s mojim vlastnoručne napísaným popisom 'What are you doing? No, no, don't do that'
6:02 | vypnem budík a automaticky vyskočím z postele (ak to vôbec ide).
6:05 | dotrepem sa k televízoru s naliatym čajom a raňajkami v podobe croissantu a zapnem teleráno.
6:30 | ešte stále sa čudujem tým moderátorom, že majú toľko energie a pomaly sa presuniem do detskej, kde si začnem vymieňať učebnice, poprípade robiť domáce úlohy.
6:40 | presuniem sa do kúpelne, kde si rozčešem vlasy, aplikujem maskaru a krém nivea, umyjem zuby a snažím sa na seba usmiať aspoň jedným kútikom úst.
7:00 | ešte stále neviem, čo si mám obliecť a tak hystericky vyhádžem všetky kusy oblečenia na zem a snažím sa niečo skonbinovať.
7:04 | idem skontrolovať Bonnie na balkón, vymeniť jej vodu poprípade.
7:05 | vychádzam z bytu, už pravdepodobne oblečená a zatváram ho.
7:10 | nastupujem do autobusu, predieram sa do zadu, kde sa usadím s mojím spolužiakom a celú cestu bezpríčentne čumím von, sem-tam sa pousmejem nad niečím, čo zahlásia starší žiaci v pozadí.
7:35 | prichádzam do školy, v skrinke si vymením učebnice, prezujem sa a mierim do auly, kde sa pravidelne stretávame s ostatnými.
7:40 | mierime do učebne geografie, ktorá je na najvyššom poschodí, jednoducho príliš vysoko na takéto ranné hodiny.
7:45 | začiatok vyučovania, geografie, ktorá je celkovo pohodová hodiny bez stresu, aj tak polovicu hodiny prekecáme a poprechádzame sa po triede.
8:30 | koniec hodiny, presun do jedných z matematických učební, kde sa opäť nič nenaučím, pretože nechápem logike matematiky.
9:25 | koniec matematiky, začína sa literatúra, kde sa zvyčajne dozviem o svojich pocitoch, ktoré som ani nepredpokladala (ako ja nenávidím lyriku a poéziu).
10:15 | začiatok blaženosti a tou je veľká prestávka, ktorú trávime v chemickej učebni (našej bývalej triede). Po tejto prestávke nasleduje zlo s názvom chémia, ktorej doteraz nechápem a z mnohých výkladov na hodinách ani nepochopím. Modliť sa a nejako to prežiť.
11:20 | pravdepodobne moja posledná hodina s názvom fyzika, ktorá sa odohráva v inom areály s názvom A. Fyzike stačí len pochopiť (moja základná veta, ktorou sa často ani neriadim)
12:15 | po fyzike nasleduje biológia - dvojhodinovka - labáky. Delíme sa na polovicu a keďže som v druhej polovici abecedy, môžem ísť pokojne mojim najbližším spojom.
12:35 | motám sa po tescu (ktoré sa nachádza v blízkosti mojej školy a taktiež autobusovej a vlakovej stanice) a snažím sa nájsť niečo na zjedenie, nakoniec si to rozmyslím a vyberiem sa preč s ostatnými spolužiakmi, ktorí mieria na stanicu.
12:50 | sedím v autobuse, ktorý mieri k môjmu sídlisku, tentokrát aspoň nie je preplnený.
13:10 | otváram byt, prezliekam sa a ľahnem si pred televízor, kde sa trochu odreagujem a snažím sa pripraviť na večerné aktivity.
14:00 | prežieram sa všemožným, čo nájdem - od sladkostí cez chladničku až k tajným skrýšam mojich rodičov.
15:00 | začínam sa nudiť, zisťujem stav u ostatným na facebooku.
16:00 | opäť sa najem a chystám sa von (opäť rovnaký rituál ako ráno).
17:00 | sa vyberiem von s doprovodom namiereným zvyčajne do mesta.
17:30 | stretnurie s ďalšími priateľmi.
18:30 | nával do reštaurácie, kde strávime hodinu len počítaním peňazí a delením, kto koľko mal vlastne zaplatiť, chválabohu sa toho zúčastňovať nemusím.
19:30 | príchod k nášmu miesto (fontána pri kaštieli), kde si sadneme na lavičky a debatujeme o rôznych veciach, pričom sa ja väčšinou snažím vyhnúť cigaretovému dymu.
21:00 | presun cez celé mesto k našej krásnej rieke, kde pokračujeme v debatách a záchvatoch smiechu v nebezpečnej blízkosti bytoviek.
22:00 | prvé delenie, lúčenie sa, odprevádzanie na spoje.
22:20 | odpája sa od nás posledný člen, ktorý mieri do blízkej dediny.
22:30 | ostali sme dvaja ako vždy, z rovnakého sídliska a tak zamierime domov.
22:45 | ešte len začneme debatovať, tentoraz o vážnejších témach v našom zade, pri našich bytovkách.
23:00 | rozhodnutie, že je dosť zima a neskoro a tak sa vyberiem každý domov.
23:10 | zaľahnutie pred televízor s mobilom v ruke s očakávaním dobrého filmu.
1:15 | konečné rozhodnutie si ísť ľahnúť, dobré ráno, sobota.

a story i love.

28. august 2013 at 19:59 | Dainn
Stále si vravím, že každý človek má svoj príbeh. Niektoré sa dostanú na verejnosť, začnú sa rozoberať, písať a filmovať. Som typické dievča, takže nezapriem, že milujem lovestory. Každopádne nemám rada tie obyčajné americké filmy, kde sa stretnú dvaja ľudia, vyspia sa spolu, pohádajú sa a potom sa dajú dokopy akoby sa nič nestalo. Príbeh ma musí očariť a zaujať. Všetko to tu všeobecne popíšem a ako materiál použijem filmy, ktorých mám napozeraných dosť a viem sa v nich orientovať. Mojou najväčšou lovestory asi bude vždy Jack & Rose z Titanicu. Je to tak, pretože to, ako sa dvaja ľudia dokázali nájsť a boli spolu až do konca spolu, to mi pripomína tú silo z Rómea & Júlie. Jednoducho, toto pre mňa neboli len prázdne reči, ale aj skutky, ktoré majú históriu a budú pretrvávať veky. Nie vždy sa láska vydarí a skončí sa to tragicky, aj keď si boli súdení a to pre mňa vždy bude Almasy & Katharine z filmu Anglický pacient či romantický príbeh, zamilovanosť mladíka do Celie z filmu The Words. Ich láska bola silná, no prešla mnohými problémami, skončilo to tragicky či smutne, no vždy to malo na mňa väčší vplyv ako bezduché reči v posteli. Samozrejme ani na Allie & Noaha z Notebooku nikdy nezabudnem.

Milujem romantiku, ale predsa si povedzme, že nie som typicky sladké dievča, ktoré obdivuje len romantické a dramatické príbehy. Najviac asi obdivujem príbehy o sile a ambíciách. Pretože si myslím, že keď je niekto silný, dokáže, čo chce, aj keď jeho príbeh nie je posiaty kvetinami radosti. To by sa kľudne dalo povedať o mojich inšpiráciách v podobe slúžiek čiernej pleti v 50. rokoch z filmu Čiernobiely svet, ktoré sa postavili za svoje práva hoci len anonymne a v knihe, no malo to veľký dopad na zmenu chovania vyšších vrstiev. Myslím, že takéto ambície a zmeny v histórii či už politiky, hudby alebo celkovo spoločnosti nájdete v každom životopisnom filme. Nie každý príbeh je ukážkový a vždy ten správny, ale myslím, že vás chytí za srdce v každom ohľade. O príbehoch, ktoré ma inšpirujú by som dokázala rozprávať veky a to nielen vo filmovej podobe, ale aj v skutočnom svete. Dúfam, že aj ja budem mať raz svoj príbeh, ktorý síce nebude slávny, nebude ho poznať každý, no možno bude dôležitý pre pár ľudí, ktorí tu po mne ostanú a budú na mňa pyšní. Posledný filmový príbeh, ktorý ma naozaj zaujal a videla som ho prednedávnom bol Extremely Loud and Incredibly Close, príbeh bol písaný podľa knihy, zaujal ma a naozaj ma chytil za srdce. Bola by som rada, kebyže sa jedného dňa dopracujem aj k tej knihe. n e x t w e e k w i l l b e h o r r i b l e, j u s t s a y i n things we lost in fire ask me

why am i staying strong.

12. august 2013 at 13:22 | Dainn
V novembri 2012 som si myslela, že som najšťastnejší človek na planéte. Mala som to, po čom túžilo asi každé dievča v mojom veku, vlastne mala som všetko - rodinu, úžasnú školu, učiteľov, spolužiakov, priateľa. V marci 2013 sa to trošku pozmenilo a jeden článok odpadol. Ten najviac premenlivý v mojom veku a to bol priateľ. Ja viem, že to sa stáva, ale keď to človek nečaká, upadne do depresie a stalo sa to aj mne. Snažila som sa žiť ďalej normálne a neukazovať to veľmi, aj keď som po škole chodila ako duch a doma som mala neustále slzy v očiach. Cítila som veľa ľútosti, ale myslím, že najviac mi pomohla veta spamätaj sa a moji spolužiaci, ktorých som si dovtedy asi veľmi nevážila, pretože som venovala pozornosť niečomu inému. Jedného dňa doma, keď som bola opäť zničená, som si pomyslela: čo to robím? kvôli tomu ja predsa nechcem byť takáto, uplakaná a ranená alebo boh vie čo som bola -,- Keď som si uvedomila moju terajšiu situáciu veci som videla inak. Už som si prestala vravieť, čo som stratila a o čo som prišla a začala som vravieť, čo som objavila a čo všetko mám. Veď mám úžasnú rodinu, rodičov, ktorí na mňa nezvýšia hlas a prakticky môžem robiť, čo chcem a skvelého brata, s ktorým sa nikde nenudím. Z mojich spolužiakov sa stali priatelia, začala som s nimi chodiť von a pre mňa bolo a stále je priateľstvo viac než čokoľvek iné, viac než teenagerský vzťah. Ja vlastne nechcem žiadneho priateľa, to ma len zväzuje a nutí ignorovať tých, ktorých mám rada a to sa mne nepáči. Myslím, že som bola hlúpa, že ma jeden človek donútil stratiť kontrolu nad sebou.

A čo má tento článok spoločné s témou? Viem, že som asi odbočila a začala vám tu rozprávať nejaký príbeh o mojich problémoch. Viem, že mnohý z vás stratili viac, možno rodinu, možno spoločenské postavenie a vy nechcete byť navždy sami, no posolstvo môjho malého nezaujímavého a hlavne nie veľmi dôležitého príbehu bolo to, že keby som nemala takú úžasnú rodinu a keby som nespoznala takých dokonalých ľudí, ktorí sa ku mne hodia, asi by som neostala silná. Nejde o to, žeby som sa zabila alebo si ublížila, to ja nedokážem. Ale myslím, žeby som samožno psychicky zrútila alebo aspoň uzavrela pred svetom a nechcela by som nič od nikoho už nikdy viac. Ja som veľmi citlivá osoba a myslím, že aj psychicky labilná, čo nie je veľmi dobré, no keby som okolo seba nemala toľko úžasných ľudí, asi by som to vážne nezvládala. Mám kvôli komu ostať silná, kvôli ľuďom, ktorým na mne záleží a v poslednej dobe som zistila, že ich je viac než pár. painful like

five ways to win my heart.

7. august 2013 at 16:35 | Dainn
Konečne som sa rozhodla napísať prvý článok k mojej challenge s tridsiatimi otázkami. Prvá téma sa volá "päť spôsobov ako vyhrať moje srdce", myslím, že to je veľmi ťažko opísať a tak som sa rozhodla, že tu radšej vypíšem päť vlastností, ktoré si na ľuďoch vážim a nimi si určite získajú moju pozornosť. Možno v tomto článku zistíte, prečo tak milujem mojich kamarátov. Pre mňa je v každom vzťahu či už v priateľskom, rodinnom alebo partnerskom veľmi dôležitá úprimnosť. Bez tej si nedokážem vyvinúť žiadny vzťah, pretože ak ten človek nie je ku mne úprimný nedokážem mu v ničom veriť. Úprimnosť dožadujem od každého, nemám rada ak sa človek so mnou zahráva a klame mi len tak zo srandy, aby ma nachytal. Potom začnem pochybovať, aj keď to bolo zo zábavy. Klame mi len teraz pre nič za nič? Alebo to má u mňa nacvičené ako každodenný rituál? Môj problém je možno ten, že uverím každému, cítim sa naivná a preto sa v poslednej dobe snážim dávať pozor na to, čo mi ľudia vravia, neuverím hneď tak každému.

Keďže som ešte mladá a milujem zábavu, milujem aj tých, čo majú zmysel pre humor, kto ma vie proste rozosmiať. Pre mňa je viac typov zmyslov pre humor a v každej situácii ocením jeden. Občas sa považujem za inteligentného človeka a viem oceniť tzv. náš milovaný gymnaziálny humor, satiru a iróniu, ktorú však nepochopí každý, čo ma vie pobaviť ešte viac. Samozrejme sú situácie, kedy som úplne mimo a rozosmeje ma čokoľvek, vážne akékoľvek slovo, či pohyb. Vtedy ľudí až desím, no pochopiteľne mám rada humor na úrovni. Nenávidím ak si niekto robí z niekoho iného srandu, proste si z neho/nej uťahujú a je to vážne ohromne vtipné (všimli ste si tú iróniu).V danej chvíli mám chuť dotyčným posmievačom niečo urobiť, no keďže sa na verejnosti krotím snažím sa ich len napomenúť aké je to neslušné a ten človek môže mať z ich posmievania aj traumu. Dokážem oceniť humor každého druhu avšak ak to nikomu neubližuje.

Keď už som pri tom humore, taktiež milujem ukecaných ľudí, takže preferujem zhovorčivosť. Priam z duše nenávidím konverzáciu typu "ahoj, ako sa máš, dobre, ok, (priblblý úsmev a koniec veškerej konverzácie)", to ma vie vytočiť to nepríčetna. Som rada, že poznám ľudí, ktorí sa so mnou dokážu vykecávať aj celý deň a stále bude o čom, stále to bude zaujímavé a stále ma to bude baviť. Aj týmto talentom rečniť si ma niektorí získali. Určite viem na ľuďoch oceniť aj originalitu a kreativitu. Tieto dve vlasnoti úplne zbožňujem a bude to tým, že sama ich nemám. Vždy ma fascinuje ak nájdem čosi originálne a kreatívne, človek, čo to vymyslel má u mňa veľké plus. Čo ma ešte viac teší je, keď na takéhoto človeka narazím aj v skutočnom živote a spoznám ho osobne. Za takéto čosi ľudí dokonca až uznávam.

Je vážne ťažké vymenovať päť vlastností, päť spôsobov, keď už som prešla štyri a nie je to zďaleka všetko, čo by som chcela povedať. Cením si ďalších mnoho vlastností akými sú napríklad pomoc, ochota, tolerancia, ale aj názor a kritika. Som rada, ak mi niekto pravdivo povie svoj názor, či je to už chvála alebo kritika. Viem, že pravda bolí a som tomu učená odmalička, takže ma asi nič neprekvapí, aj keby ma niekto totálne zkritizoval a zavrhol, len by som mu to potvrdila a odcválala do krajiny plnej jednorožcov a dúh. Je čudné písať o sebe a preto mi príde celá táto challenge čudná, nikdy nie som spokojná s tým ako píšem alebo celkovo s blogom, no vždy ma poteší aspoň jeden čitateľ, ďakujem. my love took me down to the river to silence me

something about me & my opinions: tumblr 30 question challenge

1. august 2013 at 21:54 | Dainn
Tak a je to tu. Na mnohých blogoch ste si mohli všimnúť niečo ako 30 day challenge a ja som sa to rozhodla uskutočniť taktiež, no predsa len trochu inak. Väčšinu otázok som si našla na tumblr, no niektoré som pozmenila podľa seba. Páči sa mi, že niektoré otázky sú mierené priamo na mňa, no niektoré na moje názory, takže nebojte, nebudem tu rozprávať stále len o sebe, budem sa to snažiť spraviť zaujímavejšie. Teda dúfam, že vás to bude aspoň trochu zaujímať, zanechajte komentár a ak to nebude mať úspech, kľudne to zruším. Ešte chcem podotknúť, že túto challenge nebudem robiť každý deň, a nebude to článok za článkom. Občas to niečím obmením, ja len chcem byť viac aktívna na tomto blogu, snáď sa mi to podarí. Každý bod sa budem snažiť oživiť aj niečím pomimo, tak vám dúfam nebude vadiť odbočovanie od určených tém. Otázky som preložila do slovenčiny, ale názvy článkov budú v angličtine ako vždy. moje tumblr
ak chcete aj vy túto challenge na svojom blogu, prosím ozvite sa mi do komentára s požiadavkou a potom uveďte k článku s otázkami aj zdroj

7. are you satisfied with your life ~ si spokojná so svojím životom
8. what you ate today ~ čo si dnes jedla
9. how important you think education is ~ ako dôležité vzdelanie je podľa tvôjho názoru
10. put your music player on shuffle and write the first ten songs that play ~ zapni prehrávač so všetkými piesňami a napíš prvých 10 piesní, ktoré začali hrať
11. your family ~ tvoja rodina
12. five guys whom you find attractive ~ päť chlapcov, ktorí ti prídu atraktívni
13. your opinion about your body and how comfortable you are with it ~ tvoj názor na tvoje telo a ako spokojná si s ním
14. what you wore today ~ čo si mala dnes oblečené
15. your zodiac and if you think it fits your personality ~ tvoje znamenie a názor, či sa zhoduje s tvojou osobnosťou
16. something you always think 'what if..' about ~ niečo nad čím stále premýšľaš 'čo ak..'
17. something that you are proud of ~ niečo na čo si pyšná
18. problem that you have had ~ problém, ktorý máš
19. five items you lust after ~ päť vecí, po ktorých prahneš
20. your fears ~ tvoj strach
21. how you hope your future will be like ~ ako dúfaš, tvoja budúcnosť bude vyzerať
22. your biggest celebrity inspiration ~ tvoja najväčšia inšpirujúca známa osobnosť
23. somthing that you miss ~ niečo, čo ti chýba
24. five words/phrases that make you laugh ~ päť slov/fráz, ktoré ťa rozosmejú
25. something you are currently worrying about ~ niečo, o čo sa práve strachuješ
26. things you like and dislike about yourself ~ veci, ktoré sa ti na tebe páčia a nepáčia
27. a quote you try to live by ~ citát, podľa ktorého sa snažíš žiť
28. somewhere you would like to move or to visit ~ miesto, na ktoré by si sa chcela presťahovať alebo ho navštíviť
29. five weird things that you like ~ päť čudných vecí, čo máš rada
30. one thing you are excited for ~ jedna vec na ktorú sa tešíš
 
 

Advertisement