theme of the week

two thousand thirteen.

27. december 2013 at 16:06 | Dainn

Konečne sa naskytla normálna téma týždňa a to taká mala rekapitulácia roku 2013. Musím povedať, že toho roku sa v mojom živote toho udialo veľa a najmä z tej psychickej a emocionálnej stránky, pretože som si prešla pocitmi, ktoré som ešte nikdy predtým nezažila.Budem sa to snažiť skrátiť, pretože sama si toho veľa nepamätám. Prvé minúty tohto roku som strávila "šťastne zamilovaná" a vtedy mi bolo všetko úplne jedno. Po januári a februári plnom naivity a zaslepenosti mi niekto konečne pripomenul, že život je reálny, mám začať žiť inak a v prvom rade sa spamätať. Ak mám pravdu povedať, mesiace ako marec, apríl a máj si pamätám len matne a vidím ich cez slzavé oči. Vtedy som bola vážne mimo a nevnímala okolie, nechcela som. Chcela som sa len uzavrieť a v duchu a v tme tíško zomrieť. Viem, že som to preháňala, no taká som ja, všetko si beriem príliš k srdcu, každú jednu hlúposť mojej chabej mladosti, jednoducho som veľmi precitlivelá.

Prvé plnohodnotné spomienky sa mi naskytajú až koncom júna, kedy som bola so spolužiakmi na výlete, na Šírave. Pred tým sa toho udialo veľa a ja som sa snažila pohnúť ďalej. Priatelia mi v tom veľmi pomohli, za to si ich veľmi cením až doteraz a vždy si to ceniť budem. Aj keď som ich dokázala občas raniť mojim prihlúplym správaním, ktoré sa nikdy nezmení, čo ma zas veľmi mrzí. Nastali prázdniny a s nimi aj leto, toto leto bolo mojim najlepším zo všetkých. Mala som depresívne chvíľky, ale tých bolo málo, keď už všetci poodchádzali na dovolenky, na dedinu a podobne. Celé leto som mala úprimne všetko na háku. Neviem, asi to bola ďalšia fáza môjho vývoja a postoja k vzťahom, čo ja viem, stále som nevyspitateľná. Asi mi to pomohlo, pretože som celé dva mesiace nevyronila ani slzu a to je u mňa chvályhodný úspech. Bola som jednoducho šťastná a myslela som si, že si to zaslúžim. Bolo mi jedno, čo sa stane, chcela som to len vnímať, cítiť tú radosť a pohodu, ktorú som v tie momenty zažívala s milovanými osobami. Najkrajšie obdobie môjho života. Cítila som sa taká slobodná a to som naozaj aj bola.

Akonáhle som sa vrátila v septembri do školy, tá úžasná realita ma opäť udrela do hlavy a moja psychika sa nalomila. Videla som tie pohľady a reči, čo mám robiť, ako sa mám správať a podobne. Cez leto som bola zvyknutá robiť, čo chcem, liezť do fontány a ležať celý deň s kým len chcem, ale teraz to už bolo iné. Mrzelo ma, že niekomu mojim vlastným správaním ubližujem. Uvedomila som si, aká som bola ľahostajná voči ľuďom celé dva mesiace. To ma ničilo celý čas. Mala som príjemné aj príjemné pocity, našla som si v tomto období aj radosť a šťastie, no poučená z predchádzajúcich chýb som sa stále vrátila do reality a uvedomila som si, že robím chybu a možno ju robím doteraz, no človek musí myslieť aj na seba a na vlastné šťastie. Koncom októbra som sa vybrala do veľakrát spomínaného Londýna, z ktorého sa snažím pridať fotky už celú večnosť. No tam som vážne nebola šťastná, bola som ďaleko od ľudí, ktorých mám rada. Samozrejme, aj tam som bola so spolužiačkami a nevravím, že s nimi nebola zábava, ale predsa len som tam bola večne nespokojná a chcela som tam byť úplne s niekým iným.

November a december je stále rovnaký, cítim sa zmätená z vlastných pocitov, nechcem robiť rovnaké chyby, no moje vnútorné ja na to úplne kašle a robí si, čo chce, napriek tomu, že sa ho mozog snaží brzdiť. Stále nechtiac ubližujem ľuďom a keď si to nakoniec uvedomím, neskutočne sa na seba hnevám a myslím, že si niektoré osoby, ktoré mi tak pomáhajú, ani nezaslúžim. Stále dúfam, že sa niekam posuniem alebo aspoň dospejem a budem konečne šťastná, ale aj reálne prítomná s ľuďmi, ktorí mi tak pomáhajú. Už sa neviem dočkať Silvestra, kedy zakončím tento rok plný zmätku. Snáď sa vo mne rozbúrené myšlienky uhasia a ja budem plná života. Každopádne chcem poďakovať všetkým, ktorí mi tento rok spríjemnili

the forbidden fruit tastes better.

18. july 2013 at 14:48 | Dainn
Konečne som sa dokopala k tomu napísať článok na tému týždňa, keďže mám už aj anglický blog, kde pridávam častejšie a tento blog mi ostal len na moje úžasné myšlienky, tak to musím nejak využiť. Práve na tému zakázané ovocie som v poslednej dobe napísala článok len sama pre seba, pretože mi tá téma prišla veľmi zaujímavá a celkom aktuálna. Keď som uvidela, že je to aj téma týždňa, rozhodla som sa ho zverejniť s menšími úpravami.

Zakázané ovocie bude pre ľudí vždy viac lákavé. Neviem či je to vedecky potvrdené (čo pravdepodobne nie), ale vždy bude ľudí lákať to, čo je zakázané. Ako príklad by som dala drogu ako je marihuana. Tu na Slovensku je zakázaná, ale zdá sa mi, že aj 12-ročné dievčatá ju pri tom oskúšali a nechcú to pre to, že im to robí dobre alebo, že sa uvoľnia, ale pre ten adrenalín. Čo sa týka Holandska, kde sa marihuana legálne predáva, tam ju skoro vôbec nikto nekupuje. Čakali by ste takéto kaviarne plné zhulených ľudí, ale väčšinou tam chodia len turisti zo zvedavosti, pretože práve v ich krajine je to zakázané. Podľa mňa to Holandania vyriešili dobre, pretože to pre ľudí prestalo byť zaujímavé, keď to predsa len začalo byť legálne. Preto som toho názoru, že ak si niečo zakážeš, budeš to chceť viac než čokoľvek na svete. Možno netúžiš práve po tom, čo je zakázané, ale chceš to len kvôli tomu, že ti niekto alebo ty sám si si povedal, že nemôžeš a ako sa vraví všetko je možné, aj porušovať zákazy. summer tag

dreams are the touchstones of our character.

13. september 2012 at 10:45 | Dainn
Znova skoro po týždni sa vám ozývam, ale ako som vám to naznačovala v predchádzajúcom článku, inak to ani nebude, kvôli nedostatku času. Ešte že máme voľný deň, keďže učitelia sa rozhodli štrajkovať (panebože ďakujem ti). Preto som si vlastne našla čas na blog, aby som vám poďakovala za reakcie a niečo malé aj napísala. Dlho som nepísala na tému týždňa, takže by som sa chcela zamerať najmä na ňu, ale pri mojom psychickom vyčerpanom stave z toho bude pozlepovaný a nezmyselný článok plný mojich názorov a odborných výrazov, ktoré rada kopírujem z wikipédie.. Budem rada ak si tento článok vôbec niekto prečíta a napíše názor na tie moje.
Takže ako vždy najskôr prídem s odborným vysvetlením a až potom príde názor. Keď som do wikipédie napísala charakter človeka zaujala má táto hneď prvá veta: Charakter je súhrn stálych psychických vlastností človeka, ktoré závisia od jeho genetických osobitostí a realizujú sa v spojení a pod vplyvom životných podmienok. Dobre možno nám to nedáva veľkú logiku, keďže nie sme vedci, ale zaujalo ma to, že múdre siete ako google či wikipédia vám vedia takú zložistú a myslím aj hlavnú vlastnosť napchať do jednej vety a preto si myslím, že je to viac ako absurdné. Dokonca, aj keď si do wiki načukáte láska máte jednu vetu, ktorá vám tento priam neopísateľný pocit nahradí jednou nie síce jednoduchou vetou. Ale prejdime opäť k veci podstaty tohto článku.

Prichádza môj osobný názor a ten je, že každý má svoj charakter človeka (viem nepriniesla som vám do života nič nové). Charakter podľa mňa nie je dar, ktorý dostaneme, keď sa narodíme a tak sa správame podľa neho celý život, nie nedá sa to zvaliť na charakter, že proste takí sme. Myslím, že charakter si budujeme sami a je len na nás aký bude. To si myslím ja.. Zaujala ma aj veta, ktorá je často používaná medzi ľuďmi a to je: Tento človek má charakter! Myslím, že to znamená, že vie ako sa má v určitých situáciách chovať a nie je to ako sa vraví bezcharakterná sviňa. Týmito vetami a slovnými spojeniami som si uvedomila, že niektorí tvrdia o ľuďoch, že sú bezcharakterní, čo ja nepovažujem za správne, keďže si myslím, že každý človek má svoj charakter, ale dosť sa od seba odlišujú. Nie je to len vždy to dobré, ale musíme sa na to pozrieť aj z opačnej stránky a všimnúť si, že niekto si proste nevybudoval ten najlepší charakter, ale myslím, že si môže za to sám a že keď mu niekto povie, že je bezcharakterný úplne si to zaslúži, aj keď to nie je celkom pravda.

Viem, že tieto moje výlevy niekto nemusí chápať (veď ja som vo vysvetľovaní úplny idiot), ale myslím, že ja som človek, ktorý si svoj charakter buduje dobre. Je ešte vo vývoji, ale myslím, že raz budem môcť byť na seba pyšná a raz mi niekto povie aký mám dobrý charakter a viem kedy sa mám zachovať správne. No tým sa moje budovanie nebude končiť. Pevne verím, že charakter sa buduje až do našej smrti a mi sa tým celkovo meníme. Meníme svoje vlastnosti a to o čom som tu celý čas písala. Snáď ma za tieto moje myšlienky neodsúdi a aspoň trochu pochopí o čo mi išlo.

ps: už o chvíľu sa končí squib graphic challenges,
takže kto ma záujem, posielajte čím skôr.

the most amazing person in my world.

21. august 2012 at 11:49 | Dainn
Keďže nemám veľa nápadov na články (nie žeby som nemala, len už to proste nechcem rozoberať a nechať to tak) rozhodla som sa napísať na tému týždňa a grafika tu pribudne možno zajtra. Inak chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zapoja do graphic challenges, už mi prišli tri výtvory, čo som nečakala.. Ale teraz k článku. Napíšem vám o tej najúžasnejšej osobe v mojom svete, ktorú by som za nič nevymenila a úplne vo všetkom jej dôverujem.

Som veľmi rada, že s mojou mamkou mám skvelý vzťah. O všetkom sa s ňou dokážem porozprávať, nehanbím sa pred ňou, lebo ma vlastne vychovala od mala, tak nechápem, prečo by som mala. Jej sa dokážem zdôveriť so všetkým, čo ma trápi a nechať si od nej poradiť. Je to momentálne moja najlepšia priateľka.. Vždy som jej verila a ona sa ma snažila pochopiť. Dobre, aj ona ako každá jedna mamka má svoje zastarané rady a varovania, ktoré nás občas otravujú, ale sú to ich povinnosti, tak to beriem s ľahkosťou a nehnevám sa preto, lebo mi to príde absurdné.


Viem, aj ja mám dni, kedy som na ňu absolútne najviac naštvaná a nadávam po nej, ale myslím, že to tak má každý a pri každom človeku sa nájde taká chvíľa, ale pravdou je, že vtedy nemyslím nič vážne a čakám na tú správnu chvíľu, kedy sa jej môžem ísť ospravedlniť. Lebo nenávidím, keď sme pohádané, mám totálne výčitky svedomia a nemôžem to nechať tak, keď ide o ňu.

Veľmi ma mrzí, že som na toľko lenivý človek, že jej nie vždy viem vyhovieť, ale snažím sa jej pomáhať aspoň s bežnými vecami. Aj keď si pri tom potichu ponadávam urobím to pre ňu a snáď sa raz dočkám dňa, kedy to budem robiť sama od seba a bez hundrania.. Možno to už bude čoskoro, keďže brat odíde a ja tu ostanem s mamkou na všetko sama (nie žeby tu brat teraz s niečím pomáhal), ale aj tak bude to iné.

Je mi ľúto, keď vidím, že niektorí najmä ľudia môjho veku si nevážia to, čo majú, že majú aj oni svoju mamku, ktorá sa o nich stará a vedia povedať na ňu len tie najškaredšie veci.. Viem, že ju majú radi, ale vôbec si nevážia toho, čo pre nich robí a to ma trochu zaráža. Ako som písala aj ja mám dni, kedy sa na mamku hnevám, ale viem každému na rovinu povedať, že ju aj tak milujem a nehambím sa za to.. A ešte viac mi je ľúto ľudí, ktorí o túto radosť prišli alebo ani vôbec nemali.. Pár ich poznám a nechápem ako dokážu fungovať, pretože ja by som sa bez nej asi zrútila..

dark black everywhere.

14. august 2012 at 12:07 | Dainn


Na minulej téme týždňa som sa nejako pozabudla, tak som sa rozhodla, že tú ďalšiu už napíšem, hoc by to mal byť článok o ničom, čo zrejme bude. Témou je čierna. Keď počujem slovo čierna ihneď si predstavím tu najtmavšiu farbu, ktorá existuje. Ja vám teraz popíšem, čo si predstavujem pod farbou čierna, ako ju vnímam, a v ktorých prípadoch ju mám rada, a v ktorých zas neobľubujem. Ako vždy nájdete ich v odsekoch, keďže to je moje zvyčajné písanie myšlienok..

V prvom odseku by som chcela napísať, čo si všeobecne pod farbou čierna predstavujem. Je to smrť. Neviem ako je to u vás, ale mne symbolizuje smrť čierna (tá najtmavšia farba), krvavočervená (krv), ale aj biela, ktorá symbolizuje oslobodenie od života. No čierna je pre mńa tá prvoradá, pretože si myslím, že keď človek zomrie ako prvé uvidí veľkú čiernočiernu nekonečnú tmu, ktorej sa až desíte..

i wanna be a traveler.

21. june 2012 at 20:04 | Dainn
Po necelom týždni som sa opäť rozhodla napísať článok na tému týždňa, pretože je môjmu srdcu veľmi blízka. Nebudem tu rozoberať cestovanie ako také, ale skôr moje snahy a sny, ktoré sa dúfam raz splnia, aj keď pochybujem, že precestujem celý svet, čo by bola celkom škoda, ak by sa to nestalo. Nižšie nájdete všetko o týchto ambíciách..


Už z mnohých predošlých článkoch ste mohli zistiť, žeby som rada cestovala, lenže neviem či je to možné splniť. Nie som jedna z tých, ktoré by sa šli pozrieť len do módnych miest a krajín (samozrejme ani tie by som nevynechala) ale mňa okrem všetkých možných kultúr láka aj príroda, ktorú by som chcela zažiť. Som ten typ človeka, ktorý stále pozerá dokumenty a rada by som to zažila aj na vlastnej koži. Láka ma džungľa, vodopády, hory, moria, oceány, všetko späté s prírodou. Možno by som nemala odvahu vydať sa tam sama, ale to by bol ten najmenší problém. Každopádne myslím, že na tie také malé "dobrodružstvá" ani čas v mojom živote nebude..

No okrem prírody by som chcela spoznať všetky kultúry ako som písala. Chcela by som navštíviť aspoň tie najväčšie mestá, aj keď najradšej by som zavítala aspoň aj do všetkých hlavných miest a odlíšila to.. Častokrát som sa chcela dozvedieť o mnohých kultúrach a rada by som ich spoznala, ale podľa mňa na to ani nebudem mať odvahu. No vždy som bola rada, keď sme šli na dovolenku aspoň so Grécka a spoznala nový život iných ľudí. Rozhodla som sa, že by som sa mohla stať taká malá pozorovateľka mnohých kultúr a stále, ak by som niekde zavítala, napísala by som o istom prostredí o ľuďom nejaký článok. Každopádne okrem Grécka som ďalej nebola, keďže môj oco má panický strach z lietania. Snáď raz..

sensual beauty of nature and humans.

17. june 2012 at 16:06 | Dainn
Po veľmi dlhej dobe opäť píšem článok na tému týždňa. Tentoraz je veľmi zaujímavá, pretože na krásu sa môžete pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Krása môže byť zmyselná, ale aj desivá. Krásni môžu byť ľudia, ale aj príroda. Každý človek vníma krásu podľa seba, každý človek ju vidí inak a ja vám teraz ukážem ako a akú krásu vnímam najmä ja..


Ako prvú vám opíšem krásu, ktorú mám zo všetkého najradšej a to je krása prírody. Keby som mohla, precestovala by som celý svet len kvôli tomu, aby som videla všetky prírodné divy, úkazy. Podľa mňa je príroda krásna a vo všetkom jedinečná. Či je to voda, nebo, hviezdy, alebo zeleň všetko je svôjím spôsobom unikátne. Je škoda, že v modernej dobe si prírodné krásy všímame čím ďalej tým menej.. Možno je to preto, lebo teraz si všímame oveľa viac unikátov vytvorených človekom a nie prírodou. Bola by škoda to takto zanedbať a preto sa mi niekedy pozastavuje rozum nad niektorými ľuďmi, pre ktorých sú mraky obyčajné fľaky na modrom plátne a voda určená len napitie.

Pomaly sa presúvame na krásy vytvorené človekom. Tie si taktiež môže každý vysvetliť inak. Pre niekoho sú krásou dnešnej doby technológie pre iných zas móda alebo iné vynálezy či ľudské zázraky. No pre mňa je dokonalá kultúra. Už od kedy človek spatril Zem, budoval svoju kultúru. Každá kultúra má svoje prvky, pamiatky, tance, módu a to ma na tom fascinuje. Povedzme si pravdu, že na tejto nie príliš veľkej planéte je toľko mnohých kultúr. A niektoré sú pri tom neobjavené.. Rada by som spoznala krásy každej jednej kultúry sveta.

darkness.

12. february 2012 at 18:14 | Dainn
Keďže téma týždňa je "tma jako v pytli" napíšem vám niečo o tme. Nebudem tu rozoberať tmu všeobecne ani temnú stranu sveta, môjho života alebo ostatných ľudí. Ako vždy tu napíšem len svoj názor, osobný zážitok a podobne.


Keď som bola mladšia, hrozne som sa bála tmy. Bol to pre mňa horor ísť napríklad na záchod v noci, aj keď mi hrozne trebalo. Preto som nikdy v živote nevidela žiadny horor (ani sa ich nechystám pozerať). Bojím sa toho, bojím sa krvi a aj keď vidím film, kde ma niečo vystraší, tú noc mi je čudne. Ako napríklad minule sme pozerali DVD, zaspala som a keď som vstala, ten film bol skončený DVD prehrávač vypnutý, ale šiel úplne iný film, ktorý som už videla. Volal sa "Koniec sveta":D Bolo mi to čudné, ale nebojte sa nie je to žiadna predpoveď.

Trochu viac som odbehla od témy. Zaujímavé je, že teraz sa už tmy nebojím. Asi zvládam ovládať svoj strach. Myslím, že som sa tmy prestala viac báť, keď som začala pozerať TVD. Prišlo mi to čudné, ale bude to asi tým, že si myslím, že v tme stretnem len jedného zo sexy upírov (moje tajné predstavy):D Každopádne teraz sa už od ničoho nenechávam vystrašiť. A ke´d náhodou niečo začujem v tme vyzývam to k boju namiesto toho, aby som sa strachovala.

my dependence on social networks.

26. january 2012 at 18:57 | Dainn
Znova ma nejak osvietilo a rozhodla som sa napísať na tému týždňa. Keďže táto téma predstavuje môj každodenný rituál, musím k tomu niečo napísať. Myslím, že skoro každý teenager v tejto dobe, ktorý si to môže dovoliť je tak mierne závislí na sociálnych sieťach a nevynechajte ani mňa!

image

Rozhodla som sa, že to napíšem trochu iným spôsobom ako bežne. Vypíšem všetky sociálne siete, na ktorých sa zrdžiavam a trošku vám opíšem menšiu závislosť na nich.

FACEBOOK

- predtým pokec, teraz facebook. Známy po celom svete. Určite aj vy tam máte svoj účet so scojimi priateľmi, príspevkami, so svojím virtuálnym životom. Nie som jedna z tých, čo preferujú facebook. Som tam online každodenne, ale len pre potrebu, keby niekto napísal, čo sa stáva málokedy. Facebook zvyčajne používam len pre presun informácii.

- FACEBOOK nedávam len tak hocikomu. Ak ho chceš, opýtaj sa ma a ja sa rozhodnem, či ti ho dám.

TUMBLR

- toto je moja najväčšia láska, momentálne najväčšia závislosť na internete! Po tom, čo som si založila tumblr ako moje grafické centrum (zvyčajne pre animácie) trávim tam každodenne veľa hodín. Pridávam vlastnú tvorbu a dúfam, že sa tým na tumblr aspoň trochu preslávim.

BLOG

- áno, toto je posledná položka. Nemám žiadny Twitter ani Myspace, Youtube či Xteen alebo ako sa to volá. Toto je môj živel, blog! To, čo ma zatiaľ nikdy neomrzelo. Vždy ma bavil aspoň jeden blog, ktorý som v určitú dobu vlastnila. Momentálne je to tento, pretože písať o mne a pridávať grafiku ma hrozne baví. Možno som narcis, ale buďte radi, že vôbec som.


Toto sú moje tri položky, ktoré otváram každodenne! Dúfam, že vás obsah článku nudil, čo najmenej.

revenge.

15. january 2012 at 14:30 | Dainn
Zázrak? Myslím, že nie. Je to skôr pohroma, že som sa po tak dlhej dobe odhodlala vôbec niečo napísať na tému týždňa. Určite to bude riadne nečitateľné, ale treba to skúsiť, keď sa po dlhšej dobe objavila celkom dobrá a zaujímavá téma, aj keď na ňu nemám vôbec žiadny nápad. Možno niečo príde, zatiaĺ čo píšem tieto riadky.


Ako môžete vidieť, slovo POMSTA sa často skloňuje nielen vo filmoch, hrách a podobne, ale aj v bežnom živote. Veď priznajme sa, koľkokrát sme sa chceli niekomu pomstiť? Ja osobne niesom pomstychtivý človek, pretože nemám na to odvahu a tú drzosť, ktorú na to treba. Raz by som sa aj ja s veľkou chuťou pomstila, ale aké by to malo následky? Bolo by to k niečomu vôbec dobré?

Dajme tomu, žeby som sa niekomu chcela za niečo pomstiť, nakoniec aký by to malo význam? Nemyslím, že by som sa cítila lepšie, ako to vravia v každom filme. Ja by som mala hrozné výčitky svedomia a preto sa chcem niekedy skryť za ten film a byť hrdinou a stredobodom diania. Niekomu to vrátiť, pomstiť sa.

Ja som zatiaľ nemala veľkú príležitosť sa mstiť. Vlastne mi nikto nič zlé neurobil. Viem, že som bola v škole šikanovaná, plakala som, chcela som sa im posmtiť! Ale stále som zahnavala svoj hnev tým, že keď budem veľká a úspešná, vzdelaná, nikdy im nepomôžem. To všetko mi robili len preto, lebo mám dobré známky a ja aj cez to čakám na tú správnu chvíľu a nerobím urýchlené rozhodnutia, pretože z hnevu mám vždy len problémy.

Naučiť sa ovládať, bol môj dar. Ale stále na tom musím pracovať...

Vaša Dainn,
ktorá čaká na svoju šancu.

rain.

31. october 2011 at 20:01 | Dainn
Predpripravila som si článok. Presnejšie článok na tému týždňa. Totiž tento blog je pôvodne o písaní a ja som ho zahrnula grafikou, čo ma mrzí, pretože nechcem zmeniť tento blog. Chcem pridávať grafiku sem-tam a tak sa toho budem držať! Inak včera som sa nudila a tak som začala niečo písať, lebo chcem písať, chcem sa vrátiť do starých koľají ako som vravela. Po komentároch, ktoré ste mi zanechali som sa rozhodla, že budem pridávať aj písané články, ale aj grafiku. Myslím, že keď to bude dobre rozdelené, vznikne z toho zaujímavejší blog. Tak sa pozrite, čo z toho vzniklo.


Mám dážď rada! A ako! Samozrejme nie vždy. Keď mám ísť von alebo proste niekde a prší, nemám na to náladu. Absolutne sa tomu vyhnem, chcem sa mi spať. Ale uvedomujem si, že dážď je dar z neba. Je to totiž niečo, čo všetci nemajú, alebo nemajú často. Rada pozerám dokumenty a najmä o zvieratách, viem, že som čudná, a viem aj to, že niektoré zvieratá musia čakať mesiace, aby sa objavila voda a to obdobie sucha musia prežiť. Avšak nie každý má také šťastie. Buďme radi, že nám tu občas prší, pretože to pomáha najmä prírode, ale aj nám a nefrflime, keď uvidíme zamračeno. Občas sa to vyplatí.

Všímam a čítam, že vám sa akosi dážď páči, čo je skvelé. Lebo je dobrý ako som písala. Milujem tie scény z filmov, keď sa dvaja stretnú a obímu v daždi, alebo niekto dá dáždnik dole a zatočí sa, pritom naňho kvapkajú kvapky. Keďže chalana nemám, chcela som aj ja zažiť nejakú scénu a tak som sa zatočila. Bolo to veľmi príjemné, až na to, že ma videli rodičia a onedlho zbehol brat za mnou s dáždnikom so slovami "čo robíš? rodičia na teba pozerajú." Strašne som sa hambila aj keď vlastne neviem prečo.

Dúfam, že vás zaujal môj postoj a príbeh. Ďakujem vám za každý komentár. A keďže je taká pekná téma týždňa rozhodla som sa, že pridám aj nejaké obrázky. A tak pod oddeľovačom nájdete podľa mňa úžasné obrázky a možno aj nejaké animácie.

my other world.

19. october 2011 at 16:57 | Dainn
Hovoríte si wow? Aj mňa to prekvapilo, že som sa tu objavila. Ani neviete ako hrozne ľúto mi je, že tento blog tak nehorázne zanedbávam, ale donútila ma k tomu škola! Každopádne chcem písať viac a viac článkov, aby som vás ešte niečím zaujala. Veľmi vám ďakujem za všetky ohlasy na môj design, aj keď nie je dokonalý. Téma prišla akosi sama, pretože som chcela čierno-biele fotky a teraz som ich vložila na hor, aby to bolo zaujímavejšie. A ešte sa vám chcem ospravedlniť v chybe na designu v nápise, ale teraz sa vráťme k článku, ktorý vám chcem napísať.


Chcela som vám napísať nejaký článok a téma týždňa mi prišla dobrá, takže tu je. Každý má svoj vlastný druhý svet, v ktorom si žije, pretože nikomu nie je realita dosť dobrá. Realita je KRUTÁ! A tak to stále bude. Pravdou je, že aj keď ste zamilovaní, žijete vo vlastnom svete a nevnímate okolie. Nežijete v realite, preto je láska taká krásna, vzrušujúca.

Áno, aj ja mám svoj druhý, vlastný svet. Možno ste si všimli a možno nie, že je to práve tento blog. Na blogu sa cítim dobre, vyrozprávam sa a každý chtiac či nechtiac si ma vypočuje. A to ma baví. Nežijem v realite, ale vo svojom vymyslenom svete, kde píšem svoje názory na všetko, čo ma zaujíma. Myslím, že asi preto si každý založil osobný blog. Áno, sú aj o celebritách, grafike a podobne, ale to vás nikdy nenaplní ako pocit vyrozprávania sa niekomu, kde nie je ozajstný človek pri vás. Som rada, že mám tento blog a vás, ktorí ho čítate. A práve preto ma mrzí, že tu nie som tak často.

Je to krátky článok, ale dnes zo seba nič viac nedostanem. Som viac v škole ako doma a to ma veľmi veľmi trápi. Každopádne budem rada za každú odozvu, komentár na tento alebo iné články. A ešte raz sa vám všetkým chcem poďakovať za všetky pochvaly a povzbudzovanie, pretože to mi vážne pomáha, aby som sa tu stále vracala. ĎAKUJEM!

silence.

23. september 2011 at 19:51 | Dainn
Prepáčte, že sa ozývam v týchto večerných hodinách, ale mala som školu a potom som z nej bola taká vyšťavená, vlastne aj vystresovaná. A po škole som mala ešte krúžok, kde sme konečne tancovali ľudovky. Možno si poviete, že je to nuda, ale je to nesmierna zábava a hlavne drina. Ešte teraz ma bolia noha. Takže teraz sa ozývam so slúchatkami na ušiach a snažím sa napísať nejaký výtvor. A čo to dnes bude? Konečne po dlhej dobe nejaká tá téma týždňa.


Už nesľubujem krátke články, pretože asi viete ako to so mnou dopadne. Ešte vlastne neviem aký bude, či dobrý alebo zlý, pretože najlepšie píšem o veciach, ktoré ma samé napadnú a preto je téma týždňa pre mňa vždy taká zvláštna a občas aj nepodarená, čo ma mrzí. Ale tak prečítajte si to a uvidíte sami. Áno, robím si už reklamu vopred, to je novinka! :D

Takže TICHO. Znova zaujímavá a konečne zmysluplná téma. Neviem či si ešte pamätáte na toaletný papier či Flonipoprcation či čo to bolo za nemožné slovo. Každopádne, čo si predstavujem pod týmto slovom je rôzne. Napíšem to zrozumiteľnejšie. Poznáme viac druhou ticha:

HROBOVÉ > tak to sa zvačajne prejavuje pri hrozných situáciách. Určite poznáte frázu, dajme si chvíľu tich za zosnulého a podobne. Takto si predstavujem hrobové ticho, ktoré sa vážne ľahko neprežíva, ale je to súčasťou takýchto situácii.

TRÁPNE > toto ticho nechce zažívať nikto a nikomu príjemné nieje. Aspoň si to myslím. Trápne ticho sa zažíva často aj v nových kolektívoch kamarátov a podobne, ale myslím, že najčastejšie na rande. Vidíte sa prvý krát a neviet čo máte povedať. Každopádne na takéto situácie a na situácie odmietnutie a podobne som pripravená. Možno si niekto myslí, že je to hlúposť, ale veľa som sa naučila aj z filmov a hlavne z tých romantických, takže som vycvičená, aj keď mnohé odmietnutia robím cez internet. A čo sa týka rady na schôdzku bez trápneho ticha je určite kino. Tam sa dá len pozerať a sem tam aj niečo preskočí.

toilet paper.

20. august 2011 at 19:36 | Dainn
Tumblr_lep4puhtr51qew6kmo1_500_large

Ďalšia vážne "dokonalá" téma týždňa. Keď som toto videla, tak som tomu nechcela veriť. To už vážne nemajú žiadne iné témy len takéto veci? Ale možno to niekoho pobavilo. Myslím, že väčšina do témy týždňa napísala, že je to proste vec na to a to a neviem čo ďalej alebo proste pridali obrázky, čo bolo asi najjednoduchšie. Ale vážne myslím, že so seba niečo dostanem aj s touto témou týždňa. Tak určite viete aké môžu byť využitia toaletného papiera, pretože je to veľmi dôležitá vec, pretože nikto toaletný papier nechce nahradiť niečím iným, ako napríklad v lese listom :D Ale ja budem radšej hovoriť o tej zábavnejšej časti, ak vôbec nejaká je. Iste ste videli nejaké tie rozprávky alebo filmy, kde na Hallowen alebo len tam z pomsty niekomu deti obalili dom alebo záhradu, proste hocičo toaletným papierom. Sama by som to nechcela zažiť, ale určite by bolo zábavné sa takýmto spôsobom nejako pomstiť alebo sa len tak ohadzovať toaletným papierom, samozrejme nepoužitým.
Prepáčte, ale viac zo seba na túto blbú tému nedostanem a dúfam, že som vás aspoň trochu pobavila poprípade rozplakala. Prepáčte za tento nezmyselný článok, ale poďakujte blogu za túto tému.

P.S / ešte stále nemám žiadny nápad na ten nový design, čo chystám, takže si ešte počkajte.

ghosts.

14. july 2011 at 14:05 | Dainn
Rozhodla som sa, že napíšem tému týždňa, aby som to vlastne stíhala a nepísala nič narýchlo. Táto téma je tiež zaujímavá, už len preto, lebo sa zaujíma o paranormálne javy. Myslím, že každý vie, čo to znamená. A kto nie vysvetlenie nájdete nižšie.

345387992_large

Ako som vravela, duchovia patria medzi paranormálne javy a čo to vlastne je? Mojimi slovami sú to javy, ktoré sú magick či vedecky nemožné ako UFO či duchovia. Duchov poznáte asi len z filmov, aj keď niektorí Ľudia tvrdia, že ich videli na živo, no nikto im samozrejme neverí. Vzniklo milióny filmov, ktoré boli dojené týmto paranormálnym javom. Buď sú to horory. alebo mne najbližší film, ktorý je romantický. Nazýva sa DUCH, ako inak ;) Je to na ľuďoch či niečo takémuto veria, pretože každý ma svoj iný slobodný názor.
A či ja verím v duchov? Neviem ako vám to vysvetliť, ale poviem vám ako si to predstavujem. Myslím si, že existuje niečo ako nebo a utrpenie. Tí čo boli dobrí idú do neba a tí čo boli zlí, musia si odpikať svoje zlé skutky. Či na zemi, alebo niekde inde. Po istej dobe sa nesmrteľné duše dobrých aj zlých ľudí premiestňa do nového života a môžu začať odznova nový život s novými poznatkami. Asi takto si to ja predstavujem. Je to hlúpe nie? Ale čo už každý ma predsa názor :D Neviem či existujú duchovia, ale myslím si, že nesmrteľné duše áno a tie sú vlastne neviditeľné. No neviem aká je pravda, vlastne nikto to nevie. Aj keby niečo také existovalo pochybujem, žeby sa to nachádzalo na cintorínoch ako si to väčšina bojkov myslí. Podľa mňa by trávili svoj "čas" so svojimi blížnimi a s láskou sa na nich pozerali.
Pod perexom nájdete pár ťažko vybraných obrázkov /

second face.

10. july 2011 at 14:40 | Dainn
Vážne si začínam myslieť, že čím ďalej tým je ťažšia téma týždňa. Alebo je len zaujímavejšia? Tak to vážne neviem posúdiť, ale dlho som rozmýšľala, čo by som na túto tému napísala. Veď to aj píšem na poslednú chvíľu, ako ste si všimli. Nemala som totiž nejak času ani chuť na blog. Dúfam, že sa nehneváte. Taktiež dnes to bude len jediný článok.

Tumblr_lnwhx3mfdh1qkopyio1_500_large

Už len téma má zaujímavý názor. Ja si myslím, že každý má druhú tvár. Pochybujem, že existuje jednotvárny človek. Tento človek by nebol ani zaujímavý, každý by vedel ako sa zachová a jednoducho by ho spoznal, ale ja mám rada ľudí niečím zaujímavých. Predsa aj ten najkľudnejší človek na svete ma v sebe hnev či zlý zlodej má v sebe štipku dobroty. Ja v to proste verím a myslím si to. Veď aj ja som toho príkladom. Často mi píšete, že som milý človiečik, ale ja nie som len taká. Keby ste boli moji kamaráti / lepšie by ste ma spoznali / zistili by ste, že som pomerne nervózna a výbušná. Doteraz nechápem ako to moji kamaráti so mnou mohli vydržať, aj keď pravda, že ich nie je veľa. A potom sa čudujem, že nikoho nemám :D
No ale dosť o mne. Proste to je môj názor, že každý človek má aspoň 2 tváre a to od seba dosť odlišné. Ach milujem tak skúmať psychológiu ľudí :D Každopádne, kto má iný či rovnaký názor, napíšte mi to do komentárov, ktoré si s radosťou prečítam a na všetko odpoviem. Ujisťujem vás, že toto sú len amatérske neúplne myšlienky :D Viem, že som toho napísala málo, ale dnes odomňa viac nečakajte.

serials.

28. june 2011 at 16:01 | Dainn
Rozhodla som sa napísať článok na téma týždňa už v predčase. Hlavne preto, aby ste si konečne mohli prečítať zmysluplný článok. Ale aj tak vám nezaručujem niečo skvelé. Totiž som mierne mimo, ale to radšej nebudem rozoberať. Takže napíšem vám tu, aké ja milujem seriály a prečo. Som zvedavá, či budete mať podobný vkus ako ja.

Tumblr_llo7vjpuhl1qda63bo1_500_large

Ako prvý seriál vám tu určite musím napísať The Simpsons / Momentálne som na ňom závislá :D Vždy som ten seriál milovala. Doma mám od trinástej až po dvadsiatu prvú seriu na DVD a ostatné pozerám na internete. Respektíve som ich videla miliónkrát a ešte ma to neomrzelo. Je to seriál, ktorý ma nikdy neprestane baviť. A prečo? Hlavne pre ten Homerov humor, z ktorého vážne nemôžem, ale nie je to len komédia. Je to aj láska, ktorá je medzi Homrom a Marge. Tento seriál je proste najlepší zo všetkých kreslených, ktoré som kedy videla. A tento názor asi nikdy nezmením. Veď aj práve teraz som pozerala Simpsonovcov <3
Ďalší seriál, ktorý ma taktiež nikdy nesklamal a neomrzel sú Priatelia / Niektorý ich možno poznáte podľa anglického názvu "Friends", ale je to respektíve jedno a to isté. Taktiež ma tento seriál zaujal humorom a proste všetkým. Ani neviem koľko sérii existuje, ale viem, že som ich videla. Stále to púšťajú v televízore a teraz to pozerám na Markíze. Normálne mi bola škoda, keď som sa dozvedela, že ďalšie série už proste nebudú. Ale stále ich milujem ;)
Seriál, ktorý som začala pozerať prvú sériu a potom ho už prestali dávať v televízii sa nazýva Glee / Áno ako som písala. Videla som iba prvú a to necelú sériu, čo je škoda, ale akosi to na nete neviem nájsť aj s dabingom, čo je veľká škoda si myslím. Určite tento seriál poznáte, pretože ako napr. Gossip Girl sa stal fenoménom dnešnej mládeže. A mňa tak isto zaujal. Pravdepodobne spevom, americkým štýlom a neznámymi hercami, ktorých som dovtedy nepoznala. Milujem takéto veci na spôspb muzikálu. Asi takto sa to stalo ;)
A ako posledné, aj keď seriálov, ktoré milujem je hrozne veľa, je Dr. House / Bohužiaľ, aj toto prestali dávať v televízore a namiesto toho pustili nejakú kriminálku. Tak isto mám rada nejaký problém, ktorý musím vyriešiť. Keby nebolo toľko mŕtvol v kriminálkach, možno aj tie by som pozerala. Napríklad aj Klamári sa mi veľmi páčia, ale neviem či ešte chodia a ak áno tak v nevhodný čas, keď proste telku nepozerám. Asi niečím takým ma zaujal House. A áno ešte tou jeho iróniou a sarkasmom :D
Ako som písala nie je to všetko, ale tieto sú hlavné ;) Pod perexom nájdete obrázky týchto sriálov. Dúfam, že sa článok páčil ;)

magic.

26. june 2011 at 14:06 | Dainn
Prepáčte, že píšem na poslednú chvíľu, ale ako ste videli minulý článok mala som rušné obdobie a nemala som veľa času na písanie zmysluplných článkov. Tento týždeň som sa hlavne venovala môjmu blogu o Anne Hathaway, takže dúfam, že chápete, že som tu dlho nebola. Určite sa polepším a čakajte zmenu na tomto blogu ;)

Tumblr_lncjiuj0ou1qittf0o1_500_large

No a teraz k téme týždňa, ktorá je čím ďalej tým zaujímavejšia. Tentokrát je to mágia a úprimne povedané ani neviem, čo by som vám sem napísala. Napíšem to asi len po svojom ako vždy. Či sa bude páčiť / váš problém. Takže slovo MÁGIA vo mne vyvoláva nejaké čaro / čarovanie, niečo očarujúce / magické. Každý to chápe inak a spája si to s inými myšlienkami, či dokonca spomienkami. Určite si pod týmto pojmom spomeniem na Harryho Pottera, ktorého určite všetci poznáte a očakávate ako dopadne Harry v poslednej časti tejto ságy alebo ako to nazvať. Ďalej sa mi vybavia kryštáľové gule a rôzne výbuchy či žiare. Sú to zmiešané pocity a určite zaujímavé. Bolo by skvelé mať takú moc. Ale čo by to s nami ľuďmi urobilo? Závideli by sme si to? Alebo by sme to využili pre náš prospech? To sú všetky veľmi zaujímavé otázky, ktoré bohužiaľ zostanú nezodpovedané.
A čo vlastne môže byť mágia v odbornej encyklopédii?
/ v okultizme, ezoterizme a etnológii: abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov.
/ v kultúrnej antropológii a pod.: čarodejníctvo
/ nesprávne: varietné kúzelníctvo, činnosť iluzionistu.
/ prenesene: tajomné pôsobenie (napr. slova)
Áno ani ja týmto odborným veciam veľmi nerozumiem, ale dala som to tu len tak zo zvedavosti. Možno vás to zaujme ;)

universe. / space.

13. june 2011 at 19:37 | Dainn
Bola som veľmi zvedavá na ďalšiu tému týždňa. Znova dali tému na dlhšie písanie a rozmýšľanie. Dúfam, že vás aspoň trochu tento článok zaujme či obsahom, či vizuálne. Časom budem pridávať, dúfam veľa zaujímavých článkov.

Tumblr_ll7xa4qnnm1qeok8xo1_500_large

Pojem vesmír je už sám o sebe zaujímavý. Pod týmto pojmom si predstavím nekonečno, hviezdy a iné vesmírne telesá či mliečnu dráhu. Vesmír nie je celý prebádaný. Žijeme len na maličkom zrniečku celého vesmíru. Ani si nedokážem predstaviť, aký veľký je vesmír. Má milióny galaxií a miliardy planiet. A predstavte si, že mi žijeme iba v jednej galaxii a pritom sme neobjavili všetky planéty a významné hviezdy. Dá sa o tom veľa polemizovať. Ja si vždy myslím, že určite existuje planéta ako je naša. Je tam možný život aj keď je možno v galaxii, ktorá sa nachádza nesmierne ďaleko. Či sú v pokročilom stave alebo len vo vývoji planety. Vždy, keď sme mali takúto tému na prírodopise, stále som o tom diskutovala s kamarátkou, aj keď ju to vôbec nezaujímalo, ale ja mám vždy potrebu s niekým polemizovať, povedať mu svoj názor.
Proste možno ste si všimli, že som akýsi druh "filmomaniaka". Každý deň pozriem film a napĺňa ma to. S vesmírom si spojujem najmä sériu filmov Star Wars, ktoré určite poznáte a ak nie tak ste čudní :D Mám hrozne rada tieto filmy, ba dokonca môj brat stiahol hru Star Wars Lego a hráme to vkuse. A milujem to!

Bádala som trochu po internete a našla som pár zaujímavých informácii o vesmíre, ktoré by som vám chcela napísať/
"Vesmír je všetko, čo existuje, všetok priestor a čas, aj hmota a energia v ňom. Nevie sa aký je rozsiahly, pretože sa stále rozpína a formuje."
"Nevie sa, či je vesmír plochí, či je vesmír hromadne spojený"

time machine.

10. june 2011 at 12:30 | Dainn
Prvá téma týždňa na tomto blogu a tentoraz vážne zaujímavá. To je asi prvá téma, nad ktorou som musela dlhšie rozmýšľať a vymyslieť akou formou vám to opísať. Rozhodla som sa, že vám to opíšem samozrejme formou mojich myšlienok a filmov o sroji času, ktoré som doposiaľ videla.

Life,myself,time,quote,clock,cute-569cb606c70f42030d4c22d83653b56b_h_large

Tak čo si myslím o tejto téme? Myslím alebo som niekde čítala, že niekto v minulosti stroj času vymyslel, ale akosi tomu neverím. Aj keď by to bolo úžasné. Určite by ma lákalo sa pozrieť do budúcnosti. Čo budem robiť? Budem mať deti a manžela? Budem stále pekná? :D Ale neurobila by som to, pretože to nechcem vedieť skôr ako sa to stane. Potom to nebude žiadne prekvapenie. A možno keby som sa do budúcnosti aj pozrela, bola by som sklamaná a to nechcem. Za to určite by som sa pozrela do minulosti. Zopakovala by som si isté nádherné spomienky a pozrela sa na detstvo, ktoré si nepamätám, pretože som bola malinká. To by som určite urobila. A teraz k tým filmom, o ktorých som hovorila na začiatku /
 
 

Advertisement