my thoughts

be a charity suporter.

13. july 2013 at 19:44 | Dainn
Ako som už mnohokrát spomínala, sledujem jedného lets playera menom Pewdiepie. Prednedávnom dosiahol 10 000 000 odberateľov a ako česť tomu sa rozhodolzapojiť do water campaign, ktorá zabezpečí čistú vodu pre ľudí, ktorú ju nemajú. Jeho cieľ je vyzbierať 250,000 dolárov, čo je síce veľké číslo, ale táto kampaň existuje ešte len 1 deň a už sa vyzbieralo 85,000 dolárov. Som na nás pyšná a vlastne na všetkých ľudí, čo prispeli (článok na EN blogu)

"Hey and thanks for visiting my Charity: Water campaign. Hitting 10,000,000 subscribers means so much to me. In honor of that, I wanted to find something really cool that we could all do to celebrate, and I can't think of any better way to do that than working together to raise money for this awesome cause. 100% of everything we raise will directly fund water projects. And when those projects are finished, charity: water will send each person who donates proof in pictures and GPS coordinates, so we can see the actual people and communities we all helped out.. read more"


don't forget to be a uniq-orn.

13. april 2013 at 14:20 | Dainn


Jedného dňa mi môj dobrý kamarát napísal na ruku "don't forget to be a uniq-orn" - táto veta spájala dokopy to, čím som. Podľa niektorých som jedinečná unique a podľa môjho kamaráta som aj jednorožec unicorn (to má trošku dlhšiu a hlavne vtipnú históriu, prečo sa mi dostala táto prezývka a nemá zmysel to veľmi rozoberať). Hlavné je, že keď som si to prečítala, dávalo mi to zmysel. Nemám zabudnúť byť tým kým som, tým, čo vo mne ľudia vidia a samozrejme byť jedinečná. Podľa mňa je každý v niečom jedinečný, aj keď si mnoho ľudí robí predsudky o ľuďoch na prvý pohľad. Vidí nejakú osobu a už si vraví, že je to len obyčajný tuctový teenager alebo nejaká kancelársky otrok, ale ja si myslím, že aj v takýchto ľuďom sa nájde niečo jedinečné. Taktiež ide o to, že by sme vážne nemali zabúdať na to, kým sme, pretože práve tým sme jedineční. Ak sa celkovo zmeníme kvôli tomu, aby nás spoločnosť obdivovala, nie je to správne a ani originálne. Originalita a jedinečnosť sú slová, ktoré si vážim a taktiež si vážim ak ma niekto tými slovami pomenuje, je to pre mňa nesmierna pocta, že pre ľudí znamenám niečo také a nie len obyčajné tuctové dievča.. Raz mi niekto povedal "si jedinečná, už nikdy nenájdem také dievča akým si ty" a dúfam, že aj teraz to myslí vážne, pretože som sa tomu potešila. Znamenalo to pre mňa oveľa viac ako keby mi niekto povedal, že dnes vyzerám krásne. Podľa mňa to je pre každého ten najväčší kompliment, aký môže dostať...

feel like a unicorn every day.

19. march 2013 at 20:07 | Dainn
Tento článok pridávam do "my thoughts", pretože sú to vlastne také moje myšlienky. Do školy sme si mali napísať charakteristiku samého seba. Dlho som sa tomu vyhýbala, až som si včera večer musela sadnúť za počítač a napísať to. Trvalo mi to prekvapivo krátko, asi tak 15 minút. Normálne som sa čudovala, že som o sebe dokázala napísať stranový súvislý text s nejakým zmyslom. Nanešťastie mi to dala učiteľka prečítať pred celou triedou. S roztraseným hlasom som začala čítať a skoro som sa neubránila slzám predstavou, že to počuje tá osoba, ktorá sa mi ráno ani nedokáže pozrieť do očí a povedať "ahoj". Možno som si myslela, niečo si uvedomí a nestalo sa nič.. Preto som si niečo uvedomila ja a pochopila som, že to mám nechať tak. Čím skôr sa cez to prenesiem tým lepšie.. Ďalšie hodiny a po škole som niesla úsmev na perách, až mi spolužiak oznámil, že sa konečne usmievam! Sama som bola prekvapená, pretože som si neuvedomila, že aj takto môžem byť šťastná. Možno to ešte celé neprešlo, možno je to u mňa čerstvé a som zlomená, no som taktiež rada, že ma to prestalo celkovo ovládať, ten nesnesiteľný pocit myslenia na otázku čo keby?


Dokonca ma prekvapili reakcie mojich spolužiakov na túto prácu. Chlapci ma pochválili sa pekné spracovanie a vystihnutie mojej povahy, čo ma potešilo, pretože rady a pochvaly od nich si vážim a som rada, že som to nerobila pre nič za nič. Dievčatá mi povedali, že sa skoro rozplakali, tým, čo a ako som čítala. Možno som sa javila ako ranená srna -_- :D Každopádne taktiež som rada, že to u nich vyvolalo nejakú emóciu. Vám to bohužiaľ prečítať nemôžem, takže celkový prednes nechávam na vašu fantáziu. Nižšie nájdete moju prácu, kde sa taktiež dôzvedete čosi o mojom výzore a povahe, keďže charakteristika je vonkajšia a vnútorná.

ak vás to zaujíma, kliknite na celý článok a dozviete sa niečo o vašej Dainn,
ktorá je najnovšie podľa kamarátok jednorožec :3 feel like a fu**ing unicorn

reality versus dreams.

19. february 2013 at 12:14 | Dainn
Tento týždeň mám prázdniny, takže som sa rozhodla venovať tomuto blogu viac času. Mám síce ešte veľa povinností, ale nejak ma chytila táto blogerská nálada a rozhodla som sa písať. Trvalo mi dlho kým som našla tú správnu tému, na ktorú by som sa rozpísala až ma napadol tento názov, realita vs. sny. Tento nadpis so mnou pohol, tak som sa zvedavá, čo napíšem..

Pred pár rokmi som pocítila, čo je to realita. Samozrejme v tom negativnom slova zmysle. Okúsila som krutú realitu, začínala som si uvedomovať ako žijem a začala som pozorovať ako sa ostatní ľudia ku mne správajú a poviem vám, nebol to príjemný pocit. Táto negatívna energia sa so mnou preniesla domov a začala som byť zlá aj na svoju rodinu, aj na samú seba. Mala som s tým veľké problémy a niektorí ľudia to zaznamenali, chceli s tým niečo urobiť, ale ja som mala jednoduchšie riešenie ako trápiť sa, presviedčať ľudí, že nie som taká ako si ma načrtli. Mala som ten najlepší nápad, únik z reality. Zbabelo som utiekla a uzavrela som sa tu. Tu v mojom vnútri, žila som si ako v sne. Mojou realitou sa stával blog, internet a samozrejme moje túžby a sny, ktoré boli príliš pekné na to, aby boli reálne. Prišlo mi to tak jednoduchšie. Áno, možno to bolo dobré v tom, že som začala ignorovať iných ľudí, ktorým som nebola príliš sympatická osoba, ale veľmi som sa uzavrela. Potom som mala problémy s otvorením a byť sama sebou. Mala som čudné pocity. Avšak stále som bola veselá, bavila som sa s ľuďmi hoc sa im to veľmi nepáčilo a navonok som sa snažila ukázať radosť, ktorá pochádzala len z mojich snov. Snov o budúcnosti. Snov, ktoré mi ukazovali, že raz možno o rok o dva to bude lepšie a budem s ľuďmi, ktorí ma majú úprimne radi, budem s človekom, ktorý ma bude ľúbiť a budem milá na rodinu, ktorú nesmierne milujem. Žila som ako bábka plná spomienok a snov..

Keď som skončila základnú chcela som sa navrátiť späť do reality, nie kvôli tomu, žeby som chcela trýzdniť svoju dušu a myseľ, ale kvôli tomu, aby sa moje sny mohli naplniť pomocou nových ľudí, ktorých stretnem na strednej. Aby sny už neboli viac snami, ale mojou realitou, ktorou budem žiť ďalej. Musím povedať, že v mojom doterajšom živote bol príchod na strednú školu to najlepšie, čo sa mi mohlo stať (áno opakujem to asi stý krát, ale je to tak). Dobre, možno mám viac školských povinností, stretla som učiteľov, s ktorými som si nesadla, ale úprimne toto je môj najmenší problém. Som šťastná, že som stretla týchto ľudí, na ktorých mi záleží a viem sa konečne s nimi vžiť do mojej reality. Sny sa naplnili, viem, že nie všetky, ale už sa mi nechce čakať ďalšie roky na to, aby som sa konečne otvorila. Myslím, že bol ten správny čas návratu naspäť na Zen a neoľutujem toho. Možno zažijem aj negatívne skúsenosti, ale už nechcem viac rozmýšľať negatívne, chcem sa ľuďom otvoriť aj s mojimi snami...

life is full of sarcasm and irony and i love it.

3. september 2012 at 19:47 | Dainn
Takže sľúbila som článok na túto tému, tak to ho máte. Ani neviem ako ma napadla táto téma, sarkazmus a irónia. Asi som sa nakazila zo seriálov, ktoré pozerám. Iróniu používam dosť často a nenávidím ak to ľudia z môjho hlasu či dokonca úvodzoviek nevyčítajú. To sa idem priam zblázniť a niekedy mi to robia proste naschvál. Sakrazmus mi je hrozne sympatický, ale ešte v tom nie som tak zbehlá. Možno niekto nevie aký je medzi tým rozdiel, pretože som si to našla na wikipedii od riadneho odborníka. Irónia je posun významu, pri ktorom kladný výraz či súd má pejoratívny zmysel. Je to výrazový prostriedok, v ktorom sa realizuje komické. V širšom zmysle je irónia akýkoľvek jemný, zastretý výsmech či posmech. Sarkazmus je uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autoritatívnym postojom. Predstavuje najvyšší stupeň irónie. Tak je to síce podobné, ale v skutočnosti sa to odlišuje a používa úplne inak ako ste si možno niektorí mysleli.

Ako som písala rada sa niečomu vysmejem pomocou irónie a do niekeho rýpnem sakrazmom, ale to sa nedá robiť naveky (bohužiaľ). Nie sme v žiadnom filme, kde hustí týpci robia len to. Aj keď je pravdou, že totálne milujem Dr. Housa a Lightmana (lie to me, anatomie lži, klamári) asi som to odtamaď nachytala, ale kto to pozná, povedzte, že to nie je úžasné a ja vás zabijem :D "Je skoré ráno a ja sledujem Dr. Housa a Dr. Lightmana, ktorých prístup, sarkazmus a iróniu milujem. Vždy si pri tom oddýchnem a precvičím mozgové bunky." Asi takto nejak znel môj zápis do denníka o 01:35, ale je to čistá pravda. Pri Dr. Housovi sa snažím naučiť niečo z medicínskeho prostredia a ja som vždy mala rada seriály, kde som mala na niečo prísť. U Lightmana sa zas naučím rozpoznávať emócie, čo ma veľmi baví a je to zároveň zaujímavé.

Viem, že to možno nieje nejaký filozofický článok plný nápadov a myšlienok aký som práve čakala alebo chcela napísať, ale nejak mi to nejde. Je to proste môj názor a aj takéto články sa raz musia napísať, tak ak nie dnes, tak kedy. Dúfam, že nabudúce sa objaví aj grafický príspevok.

no originality on this blogs.

4. august 2012 at 22:43 | Dainn
Väčšinou to prehliadam a tým chcem povedať, že skoro stále, pretože si to vôbec nevšímam, ale niekedy ma to vážne vytáča, tak ako každého ak tomu chápete. Občas mi príde, že na blogu chýba originalita (tentoraz spomínam len osobné a autorské blogy). Áno, niektoré sú originálne, majú štýl a tie obdivujem, myslím, že aj ja mám vlastný štýl a vie ma naštvať ak to niekto neakceptuje a proste si vezme čo chce a urobí kópiu. Už som sa stretla s takými blogermi, ktorí mi proste buď skopírovali design, či dokonca aj nápad k článku, ale nechala som to tak, upozornila som, že design bol celkovo môj nápad a tak, ale niekedy takýchto ľudí nechápem.


Aj ja som začínala s blogom, aj ja som nevedela ako na to. No vždy som čerpala nápady väčšinou z vlastnej hlavy alebo od zahraničných blogeriek, ktoré sú mojím vzorom. Je pravda, že občas som sa nechala inšpirovať ostatnými blogmi, ale ešte si na mňa nikto nesťažoval. Mám aj blogerské vzory, ktoré pravidelne navštevujem a netvrdím, že môj blog je nejako úžasne originálny alebo, že tento typ designu či štýl písania je len a len môj nápad..

Ide o to, že aj keď niekto nemá ideu a chce sa inšpirovať mnou, bol by taký dobrý, aby mi to aspoň napísal do komentárov alebo aspoň opýtal, či mi to nebude prekážať, lebo chce nejak začať a dopracovať sa k vlastnému štýlu. Ale ja na takéto blogy narazím náhodou a to ma potom mrzí, že vidím menšiu kópiu mňa. Nie som tak nahnevaná ako sklamaná.. Ešte viac ma niekedy zamrzí, že popiera podobu, aj keď je nadslnko jasná. Nie som taká krava, aby som tu zverejňovala tieto blogy alebo niečo také, len sa z toho potrebujem vypísať a opýtať sa či aj vy máte takéto skúsenosti, pretože ma to v poslednej dobe zaujíma.

what would be if.

15. april 2012 at 20:37 | Dainn
Sľubovala som grafiku a zmysluplný článok. Keďže výtvor do VGS ešte nemám hotový budem si musieť trúfnuť na ten článok aj keď si myslím, že nebude priam poučný alebo zmysluplný. Na moje myšlienky som si vybrala tému "čo by bolo ak" alebo skrátene "keby bolo keby". Táto téma už bola témou týždňa, ktorú som vynechala, takže vlastne sa nič nemení...

black-wolves: (by rosa joy)

Keby bolo keby je podľa mňa jedna z najpoužívanejších viet tejto doby. Alebo vlastne bolo to tak stále? Veď fantázia neodíde v žiadnom veku. Je pravda, že keď sme boli malý vedeli sme urobiť aj z piesku cukor či z vody zázrak, ale aj ľudia v každom veku občas filozofujú, čo by sa stalo ak by som urobil niečo iné.

Stavím sa, že aj vy ste nad tým rozmýšľali a niektoré činy by ste nahradili inými ako každý. Aj ja takto uvažujem. Myslím, že uvažujem až veľmi, ale to som predsa ja, tá, ktorá nad všetkým vždy veľa premýšľa a tak to aj ostane. Nenávidím svoje uvažovanie. Vždy keď sa niečo stane, alebo sa na mňa proste za niečo hnevá, mám asi milión scenárov ako by to mohlo dopadnúť. Snažím sa, aby to dopadlo čo najlepšie, no predsa nie vždy to výjde tak ako malo. A potom sa osvedčuje tá veta "keby som urobila to a to a nie to a tamto a bla bla bla". Štve ma to, keď si uvedomím, že som mohla urobiť niečo lepšie a pritom som to nechala tak...

No nemyslím si, že keby sme mali tú moc vraciať sa späť do minulosti a uskutočniť ten čin s názom "keby", nebolo by to o nič lepšie. Podľa mňa by sa svet zbláznil, nie len ľudia, ale aj svet. Vtedy by som povedala, že konečne nastane ten dávno plánovaný koniec sveta..

i don't understand today's youth.

22. february 2012 at 12:59 | Dainn
Viem, že táto téma bude znieť odomňa trochu čudne, keďže ja budem mať tohto roku len 15, som si toho vedomá, ale uznajte predsa aký sme. Aj ja som na to nahnevaná a som rada, že som ešte celkom vychovaná. No dnes som sa tak naštvala, vážne nemám každý deň náladu počúvať tie trápne problémy mojich spolužiakov....

image

Radšej ani nespomínam nižšie ročníky, pretože tí sú schopní prísť a napľuť ti do ksichtu. To keď ja som bola v nižších ročníkoch mala som obrovský rešpekt k deviatakom a teraz ti len nadávajú, smejú sa. Myslia si, že sú vyspelý... Toto z duše neznášam, keď si nejaký malý zasran myslí, že je niečo viac než ja. Vážne už tú logiku ani nechápem.

Ale nepíšem to tu preto, aby som sa bavila o malých deťom, ale momentálne o mojich rovesníkoch. Chlapci z mojej triedy sú totálne deti, ktoré sa celý čas len hádajú urážajú, skáču po sebe a ešte neviem čo, ale ide o ten princíp. Keď im poviem slovo "divadlo" pozrú sa na mňa s tým svojím WTF výrazom a začnú si z toho robiť srandu. Keď im poviem "chcela by som niekedy žiť vo svete, kde neboli počítače ani žiadne vymoženosti" to radšej nechcete vidieť ten ich výraz. Oni by bez svojho milovaného počítača neodtrhli zrak ani na sekundu.

Viem, že je to možno ironické, ak to píše dievča, ktoré má tri blogy a je na PC pomaly závislá, ale niekedy by som to chcela skúsiť. Raz chcem žiť tak, žeby som nemusela byť na počítači kadžý deň a nepísať si s ľuďmi len cez internet...

errors on beauty.

6. december 2011 at 15:03 | Dainn
Keď sme robili v škole karikatúru, napadla ma nová téma. Čudné však? Ale predsa si myslím, že to nejakú spojitosť má. Spolužiak mi vravel, že karikatúra o sebe sa nedá napísať, pretože si nikdy nikto neprizná aký je. A ja som pri tom rozmýšľala. Našla som toľko chýb na sebe! Samozrejme našla som chyby aj v správaní, ale čo asi každú ženu trápi sú chyby na kráse, o ktorých chcem písať tento článok.


V poslednej dobe závisí všetko od názoru verejnosti. Každý chce byť dokonalý, upravený, proste najlepší! Preto sa začalo už malým deťom vtĺkať do hlavy, že vzhľad nie je dôležitý, hlavné je, čo má človek vo vnútri a ja aj s týmto názorom súhlasím. Ale je to vážne pravda? Môžem prísť do školy aj vo vreci od zemiakov a budem s každým kamarát? Myslím, že aj vzhľad je dôležitý! No nemyslite si, že len pre dievčatá. Platí to aj pre chlapcov! Samozrejme nie každý chlapec sa vám prizná, že si minule hodinu vytláčal vyrážku pred zrkadlom a nevedel si, čo si na párty obliecť. Keď sa chlapec o seba stará, nie je hneď INÝ!

Samozrejme ako som písala, myslím, že aj vzhľad je dôležitý. Od malička to nikoho nezaujíma, oblekali sme sa rôzne. Aj do sto rokov starých nohavíc po pradedkovi. Ale ako nastúpila tá známy puberta, už nás začalo všetko štvať! Prečo mám také červené líca, prečo musím mať práve ja riedke vlasy? a podobne. Tieto a podobné otázky si určite kladú mnohí a tipujem všetci ráno pred zrkadlom! A áno som tam zaradená aj ja!

meaning of my life.

19. november 2011 at 14:57 | Dainn
Dnes som sa rozhodla, že napíšem nejaký článok z mojich myšlienok. Bude sa to týkať zmyslu života, takže si už asi viete predstaviť, že to bude poriadny písmenkový a myšlienkový chaos, pretože asi každý hľadá odpoveď na otázku Čo je zmysel života? no nikomu sa to asi nepodarilo. Nejakí tí šťastlivci boli spokojní so svojím životom, ale aj keď nájdeš ten zmysel, nakoniec budeš trpieť.


Prečo vravím, že budeš trpieť? Totiž každý hľadá, čo je, hľadá zmysel, prečo je na tomto svete, ale uvedomte si, že ak ho nájdete v čom to bude iné? Ak si určite alebo nájdete zmysel života a potom ho stratíte, budete na svete pre nič, bude z vás živá mŕtvola a budete myslieť na samovraždu a na čo je to dobré? Stále v škole dostávame úlohy, urob rebríček najdôležitejších vecí, ktoré máš v živote. Neznášam ich! No jeden múdry učiteľ nám raz povedal, že aj on má rebríček, no na prvom mieste nie je nič. Každý sa čudoval prečo, ale on nám to vysvetlil. Čo by mal dať na prvé miesto? Keď si niečo určí a potom to stratí, stratí vlastne zmysel života a to je vlastne príčina, prečo sme všetci na svete.

fashion, fashion, fashion.

20. september 2011 at 10:35 | Dainn
Ako som písala v predchádzajúcom článku, napadla ma téma na nový, dúfam lepší článok. Pretože v poslednej dobe som sem dávala len obrázky a denník, lebo nebol čas a chuť, ale teraz pridám znova niečo málo z mojich myšlienok. Som sama zvedavá, čo z toho vznikne, pretože som sa nijak nepripravovala :D No proste tento nápad napísať o móde, alebo môj názor na módu ma napadol pri sledovaní Spoveď Nákupnej Maniačky. Milujem filmy na tento spôsob, takže som sa naň s radosťou pozrela a vy si môžete pozrieť ako to dopadlo

Tumblr_lrs54uh0ve1r29krdo1_500_large

No možno až teraz sa dozviete môj názor na módu. Proste som ako každé jedno dievča na svete, milujem módu, páči sa mi. Rada listujem módne časopisy a kochám sa pohľadmi na úžasné dievčatá na mólach, ale zas až tak úžasné nie sú. Skôr obdivujem tie módne novinky a výjavy, s ktorými zas prišli módni návrhári. Včera som pozerala aj iný film a volal sa Sociálna Sieť, bol to film o Facebooku, o zakladateľovi Markovi / nepíšem celé meno, lebo je to fakt ťažké. A on tam mal jeden "citát", že sociálne siete sú nedokončené ako móda, pretože sa to nedá dokončiť. A ja som si vtedy uvedomila o čom vlastne hovorí. Móda proste nikdy nebude ukončená, to sa vlastne ani nedá. Ona sa vkuse vyvýja, vracia, obnovuje a tak ďalej. Niekto sa modou živí, miluje ju a vyzná sa do nej a napríklad niekto ani nevie čo sú to vysoké podpätky.

Vzorný príklad tohto môjho a nielen môjho názoru je film Diabol Nosí Pradu, ktorý som videla najmenej päťkrát. Tento film poukazuje na to, ako móda dokáže zmeniť človeka. Ako som vravela aj ja milujem nakupovanie a snažím sa hľadať tie najlepšie no za to o niečo lacnejšie kúsky módy v obchodoch. Ale ešte stále som nepochopila tých ľúdí, ktorí budú pre kusy odeva zabíjať.

the sea.

20. july 2011 at 12:00 | Dainn
Nudím sa a nudím, a hľadám nejakú tému na ktorú by som sa mohla rozpísať. Keďže som teraz na dovolenke. Pamätajte, že tento článok je len PREDNASTAVENÝ ! Tak som si vybrala krásne téma more, pri ktorom momentálne s najväčšou pravdepodobnosťou ležím. Dúfam, že tento článok bude aspoň trochu zaujímavý :)

Tumblr_lnjlu6uzjj1qzg2w3o1_500_large

O mori sa dá veľa písať, pretože je tak nádherné, modré ako nebo, no namiesto obláčikov má veľké vlny. Ja mám more rada, aj keď nie som o tom presvedčená, žeby som tam bývala. Mne dovolenka úplne stačí, aj keď mohla by byť aspoň 2-krát za rok a nie iba raz, ale viem, že taký luxus si nemôžeme dovoliť a ja to ani nežiadam. Pamätám si keď som bola prvý krát v mori. Mala som päť rokov a plávala som na plávacom kolese. Skoro som sa tam aj utopila, ale nejak mojou šikovnosťou som sa zachránila. Nebudem sa tu rozpisovať. Druhý krát som pri mori bola keď som mala jedenásť rokov a potom sme boli na tom istom mieste, taktiež v Grécku v meste Polichrono. Veľmi sa mi to páčilo. Bolo to také malé milé mestečko, kde boli samé obchodíky a úžasný výhľad. Bývali sme v takom malom domčeku, kde sme mali vlastnú kuchynku a všetko. My s bratom sme samozrejme robili somariny, ako vždy. Hrozne sa mi tam páčilo ako som spomínala. A pamätám si ako som prišla k moru, zobrala si potápačske okuliare a strčila hlavu do vody a ako prvé som povedala: "Fuj, to je ale slané!" :D Viem, že je to somarina, ale je to prvá moja reakcia. Neskôr som si zvykla na to slané more a bolo všetko fajn, ale 10 dní mi stačilo cápanie sa vo vode.
Teraz som práve tiež v Grécku, presnejšie na Paralii. Ešte neviem ako to tam vyzerá, pretože toto je vlastne prednastavený článok, takže vámnemôžem popísať, ako sa mám atď. No určite sa teším keď prídem ako vám o tom porozprávam ;) To bude, ale dlhý článok! Pod perexom nájdete ďalšie fotky krásneho mora.

dreams.

1. july 2011 at 11:54 | Dainn
Ako som písala, chce sa mi písať, tak som si vybrala tému, ktorá je podobná ako názov tohto blogu. A tá téma sú sny. Určite zaujímavá téma, kde opäť objavíte moje názory na život a podobné. Dúfam, že si to prečítate a bude sa vám to páčiť. Do komentárov napíšte svoj názor hoci aj kritiku ;)

Tumblr_lnltz4nnr81qc6czfo1_500_large

Sny sú niečo čarovné, bez čoho si ani neviem predstaviť život. Sny sú podľa mňa veľkou súčasťou našich životou, pretože len tam môžeme vidieť, cítiť či žiť to čo chceme. Tam sa ukrývame pred realitou a bežíme do čarovnej rozprávky. Ja sny milujem. Vždy keď idem spať myslím na to, čo by som chcela, aby sa mi snívalo a keď vstanem už sa neviem dočkať, kedy to poviem kamarátke. My si totiž stále hovoríme, aké sme mali sny a vždy sa na tom dobre zasmejeme. No ja si vždy myslím, že v snoch je to, čo chcete, aby sa naozaj stalo alebo nechcete, či dokonca sa toho bojíte. V pár snoch sa mi to overilo a niekedy je to aj pravda. Každý človek má svoj sen, no stačí ho nasledovať a splní sa vám po čom túžite.
Keď som bola malá mala som nočné mory. A to každú noc, pomaly som sa bála chodiť spať. Moje nočné mory spočívali v tom, že v každej jednej miestnosti nášho bytu som mala vytvorenú akúsi príšeru, ktorá ma každú noc strašila. Tie strašidlá boli rôzne / čarodejnica, obrovská húsenica a podobné. Neskôr som sa začala báť v noci po byte, ale mamka mi vždy pripomínala, že zlé sny mám preto, lebo neposlúcham, ale ja som jej to neverila. Vtedy som mala aj zlé obdobie v škole, často som chodila do školy s plačom, ale už je to chválabohu v poriadku. Keď som bola v škole staršia asi na druhom stupni, snívali sa mi reálne veci. No neviem kedy už niekoľko rokov sa mi snívajú úplne hlúposti. Zmiešané veci, ktoré vôbec nedávajú zmysel, ale stále sa mi páčia, pretože sú iné, sú čudné a dosť často veľmi smiešne. Vážne chcete príklad? Ja by som to na vašom mieste nežiadala a ani to písať už nebudem, lebo dosť som sa rozpísala o mojich snoch a je to dosť dlhý článok. Takže som zvedavá, čo na to poviete. A bola by som rada, keby ste mi napísali aké vy mávate sny? Po perexom nájdete zaujímavé obrázky /

never mind.

20. june 2011 at 15:32 | Dainn
Ako som pridávala obrázok s názvom "Never Mind", ktorý pridávam aj sem, a chcela som vymyslieť nejaký výstižný popis alebo aspoň citát. A napadlo ma niečo. Samozrejme napísala som to po anglicky, pretože som angličtine verná. Ten popis bol / This word always deceives. A je to pravda?



Je to veľmi zaujímavá fráza, slovo, nad ktorým sa dá taktiež dlho premýšľať. Podľa mňa vo väčšine, ak ľudia povedia nevadí, nemyslia to vážne. To slovo môže byť povedané z hnevu, z ľútosti, zo smútku alebo aj naozaj. Ak ste to nepochopili radšej uvediem presné príklady, ktoré dúfam už pochopíte.
Z hnevu / Drieš na veľkú písomku v škole a chceš dostať minimálne dvojku, aby si si opravila známku. No čo sa nestane. Dostaneš štvorku. Ostatní na teba buď s výsmechom či s ľútosťou pozerajú, že sa ti to nevydarilo. A ty povieš NEVADÍ. Samozrejme, že ti to vadí. Si naštvaná na seba či na učiteľa, že si sa toľko učila, ale tvoja snaha vyšla na zmar. Už sa "tešíš" ako prídeš domov a oznámiš rodičom svoju známku.
Zo smútku, ľútosti / Máš chalana a si šťastne zamilovaná. Ideš do mesta, aby si svojho miláčika prekvapila darčekom. Ako tak chodíš po ulici, všimneš si, že tvoj vysnívaný chalan oblizuje inú. Samozrejme nemáš odvahu mu vletieť rovno do tváre, ale on si ťa všimne a začne ti chtiac-nechtiac všetko vystvetľovať. Dáva ti jedno ospravedlnenie za druhým a vraví, že sa to nikdy nestane. Ty nakoniec povolíš a povieš, že NEVADÍ. Ale áno v skutočnosti ti to vadí. Ktorému normálnemu dievčaťu by nevadilo, že sa jej chalan oblizuje s inou. Jedna má odvahu vykričať ho ako malého chlapca a pod sekundou sa s ním rozísť. Iná povie nevadí a bude v ústraní len, aby si nejakého udržala za každú cenu.

drugs.

18. june 2011 at 17:46 | Dainn
Nudím sa a premýšľam nad nejakým zaujímavým článokm, ktorý bude aj užitočný. Vybrala som si tému, ktorá je vlastne problémom celého sveta a hlavne mládeži. Sú to drogy, ktoré už pozná aj malé dieťa a my by sme s tým mali niečo robiť.

Tumblr_lmwh99jfgy1qacqpfo1_500_large

Kde to vlastne začalo? Na túto otázku vám nedokážem odpovedať, pretože jediné čo viem je to, že marihuana je sušené konope. Vôbec neviem z čoho sa vyrábajú ostatné drogy a ani mi to k životu netreba, ale vymysleli to ľudia, aby mali pôžitok. Čím ďalej tým viac ľudia nevedia čo so sebou a robia blbosti. Toto v živote nepochopím. Niekto to robí preto, lebo je bohatý, iný zas lebo je zúfalý. Je množstvo takýchto prípadov a každý z nich si myslí, že všetko vyriešia alkoholom či drogami. No drogy sú časom viac a viac obľúbenejšie u mládeži. To sú až tak v strese? Nie! Nerobia to preto, lebo majú problémy, aj keď niektorí áno. No väčšina to robí z hlúposti. Z väčšieho pôžitku života. Alebo im to poradil nejaký pochabý kamarát, ktorý možno nevie ako sa volá. A hlupáci to skúsia. Ja by som to v živote neskúšala, aj keby mi to radil sám pán prezident, pretože viem aká je to hlúposť, viem aké to má následky. Možno si poviete, čo ja o tom viem, veď som to ani neskúsila. Ale ani nechcem. Nemusím to skúšať preto, aby som to zistila, pretože som videla čo to s ľudmi robí. Síce som to na vlastné oči nevedela, ale nie som hlúpa, aby som sa o tom presviedčala sama.

today's world.

11. june 2011 at 11:21 | Dainn
Napadla ma zaujímavá téma o dnešnom svete a o minulom. Kde by sa mi lepšie žilo. Moja názory na tento svet, ktorý sa blíži k záhube. Ako to vnímate vy?...

5819932913_64af453a1b_z_large

Tak najprv by som chcela popísať negatíva dnešného sveta z môjho pohľadu. NEGATÍVA asi pozná každý. Je to znečisťovanie životného prostredia. Niekedy, keď pozerám dokument alebo som v škole a bavíme sa o tom je mi ľúto tohto sveta. Že niektoré zvieratá či ľudia musia trpieť pre našu hlúposť. Ale väčšina ľudí si neuvedomuje, že je to vlastne ich vina. Im je to jedno, pretože o niekoľko tisíc rokov tu už nebudú, ale ich potomkovia áno. A vtedy budú musieť znášať dôsledky hlúposti terajšieho ľudstva. Pevne obdivujem ľudí, ktorí chránia ŽP. Ja sa o to snažím ako môžem, ako jedinec. Proste triedim odpad a nemíňam veľa vody, aspoň takouto malou pomocou sa snažím zmeniť svet. Keby aspoň toto robil každý človek na svete mali by sme krajší svet. Ale najvôčší problém tohto sveta je chamtivosť, sobeckosť. Každý chce všetko pre seba. Preto sa aj kradne, aj vraždí. Aj zo závisti sa to môže stať. Aj ja som človek a robím chyby, ale keby sa aspoň raz svet zhodol na jednej veci: "Prečo sa nepokúsime chrániť ŽP?" Ale nie oni namiesto toho ťažia ropu a vylievajú ju do oceánu. Viem, žeby bez ropy neboli autá a dnešné vymoženosti, ale úprimne poviem, že keby som vyrástla v minulosti nechýbalo by mi to. Nesedela by som niekoľko hodím pred počítačom, nebola by som taká lenivá. Väčšina detí by sa vtedy zmenila. No to je téma na dlhšie diskutovanie. Viem, že svet má aj pozitíva, ale negatíva ich prevyšujú. Pod perexom nájdete do akej doby by som sa chcela určite preniesť /
 
 

Advertisement