journal

what if.

3. september 2015 at 21:54 | Dainn
Nikdy by som neverila, že sa ozvem po tak dlhej dobe. Tento blog som mala skoro štyri roky a nečakane som sa vytratila. Ušla som odtiaľ možno preto, lebo som nezvládala moju vlastnú psychiku, možno preto, lebo som si myslela, že som čudná už dosť a keby tieto články našiel nejaký psychológ, asi by ma zavrel. Veru, prirástlo mi to tu k srdcu. Zvykla som si vyjadrovať svoje názory a rozprávať o svojich pocitoch. Väčšina ľudí, ktorá s radosťou čítala moje články sa vytratila tak ako ja a zanechala po sebe prázdne blogy bez vysvetlenia, možno len s adresou ich novej zastávky vo svete internetu. Keď tak rzmýšľam, asi som zmizla z tohto blogu, pretože som bola konečne šťastná. Ak si nikto nevšimol, rada som sem pridávala moje depresívne nálady alebo moje "prečo existuje táto planéta" nálady a jednoducho som chcela utiecť tam, kam budem pozitívna a šťastná zároveň. Na blogspot venujúci sa outfitom a fotografiám (no neznie to strašne?). Nikdy by som si nemyslela, že raz na takomto blogu skončím. Niektorí starí známi sa presunuli so mnou, čo ma veľmi teší, pretože mi robia milú spoločnosť, avšak niekedy rozmýšľam, čo by sa stalo, ak by som ostala na tomto blogu? Mala by som ešte nejakých čitateľov, bolo by tu namiesto 40000 návštev 100000? Znie to šialene? Nie len to mi behá hlavou. Napadá mi aj myšlienka, či tento článok, ktorý je písaný viac než spontánne vôbec niekto prečíta. Som neskutočne šťastná, tam kde som, pretože je to vec, ktorá ma baví robiť, aj keď si myslím, že tam celkom nezapadám, že nie som dostatočne dobrá, ale pochybnosti, depresie a nálady sú už dávno out a tak občas klikám na túto stránku a čítam si svoje príbehy z prvého ročníka na strednej (mimochodom tento rok už maturujem, držím si palce, keďže som tu sama). Človek vždy chce to, čo nemá. Keď som vlastnila tentot blog, vždy som sa chcela venovať niečomu inému - grafike, móde, youtubu, ale nie nikdy písaniu článkov na tento blog a teraz si uvedomujem, že je to stále rovnaké. Keď som mala blog o grafike chcela som niečo iné, teraz keď mám blog o móde a živote, chcem mať malý jednoduchý denníček, kde sa môžem skryť a kde sa ľudia stotožnia s mojimi pocitmi, keď to budem najmenej čakať. Človek vždy chce to, čo momentálne nemá. Vždy som bola taká a vždy budem a ja viem, že tu sa už nikdy nevrátim a ja viem, že budem stále pokračovať a presúvať sa kade-tade po internete, kde si nájdem svoje miesto a raz ma snáď niekto spozná a klikne na môj blog a bude šťastný, že ma uvidí, ako som dospela a ako som sa zmenila. Že aj keď mám občas smutné nálady aj stavy, aj tak som neskutočne šťastná osoba, pretože mám všetko, čo si môžem priať a som tam, kde som chcela byť, kde som sa dopracovala sama a nikto nebude môcť povedať nič zlé, pretože nič také neexistuje. Jednoducho som neskutočne rada, že aj tento blog bol mojou malou etapou v živote, pretože ma to posunulo niekde ďalej a veľa ľudí mi tu pomohlo, veľa ľudí ma pochopilo a ja stále verím, že množstvo takých ľudí ešte stretnem a budem sa na nich tešiť. Ďakujem, dreaming.

current situation.

20. february 2014 at 16:30 | Dainn
Možno uvažujete nad tým, čo sa so mnou stalo, alebo ste si jednoducho zvykli na to, že sa z tade občas ulievam, ale momentálna situácia je iná. Rozmýšľam nad presťahovaním blogu na iný hosting ako je blog.cz alebo blogspot. Chcem urobiť niečo úplne iné - áno, mala som kreatívnu chvíľku a keďže mám problém z photoshopom, možno sa niečo jednoduchšie dokonca žiada. Rozmýšľala som, ako by ste to prijali, avšak neviete ako to ani zamýšľam. Možno ma to po pár týždňoch prejde, ale momentálne na tom neustále pracujem, tak by bola škoda, keby sa niečo pokazilo. Stále sa snažím zlepšovať a moju blogovú obľubu niekam posunúť. Na tomto blogu som skoro 3 roky a asi si myslím, že som tu dosiahla maximum a nie som asi natoľko lenivá, aby som tu ostávala hniť. Nie žeby mi tu nebolo dobre, ale predsa len blog sa niekedy uberá strašným smerom a nevyhovuje mi to. Učím sa kódovať a cez prázdniny si urobím čas, aby som zvládla niečo dokončiť. To mi pomôže v tom, že sa v budúcnosti nebudem musieť veľmi trápiť a veľa toho prerábať, a budem to mať jednoduchšie. Aspoň dúfam. Toto nie je definitívne rozhodnutie a ja sa vám s každou zmenou ozvem. Zatiaľ budete mať mierne odoprené moje "geniálne" myšlienky, snáď niekto neutrpí ujmu a počká ako to vyriešim, resp. ako sa rozhodnem, ďakujem.

Rozhodla som sa, že sem napíšem definitívne rozhodnutie aspoň na teraz, keďže sa nedokážem prihlásiť na blog cez počítač (áno, prvý raz v histórii píšem článok cez mobil. Môj pprojekt som dokoncila a tak som pripravená na presun, celkom má to mrzí, ale inak to mmomentálne nejde a chcem vyskúšať niečo nové. Kto by chcel moju novú adresu, nech sem pripíše email alebo nech sa mi sám ozve na ten môj:

phoephoetonkin@gmail.com

prepáčte, lepšiu adresu kmomentálne nemám k dispozícii

naked mind.

26. january 2014 at 17:36 | Dainn
Chcela som to tu udržiavať a písať sem články aspoň raz týždenne, no nejak sa mi to v poslednej dobe nedarí, keďže momentálne na tom nie som veľmi dobre a snažím sa sústrediť len na školu a iné veci vyhadzujem z hlavy. Viem, že to nie je správne, no momentálne je to môj šýl bytia, čo je síce dosť čudné, ale len to mi pomáha prežívať tieto prázdne dni vyplnené len čakaním a čakaním, možno aj na zázrak. Aké poetické opísanie depresie že? Toto tu už dúfam viac neuvidíte, lebo ak to čakanie skončí, vyplní ho iba radosť, áno, budem sa radovať, dúfam to tak bude, pretože nič viac ma nepoteší ako koniec tohto zdĺhavého čakania na niečo príliš dobré. Za tento týždeň som si uvedomila pár vecí, myslím, pár dôležitých vecí. Vždy som chcela byť rozumné dievča a nevrhať sa do niečoho po hlave, aby som to neskôr neľutovala a tak nad všetkým príliš rozmýšľam. Je to niečo ako prekliatie, že keď sa človek vzdeláva, hľadá súvislosti skoro nad všetkým, prehodnocuje možnosti, všetky možné scenáre, čo sa udeje, keď sa rozhodnem tak či onak. Neustále o všetkom premýšľam a snažím sa to urobiť tak, aby neexistoval žiadny strašný koniec, ale už viem, že práve tie šťastné konce sú málo pravdepodobné a prakticky sa to vždy skončí zle. Toto je štatistický rozum, ktorý prehodnocuje a často vybuchuje nad tým, že to nedokáže celé spracovať. Avšak v posledných dňoch som si povedala, že som predsa len mladá a zbytočne budem prehodnocovať a riešiť všetko hlavou, keď by som radšej mala prejaviť svoje city naplno, aj keď to raz možno bude bolieť, ale treba zažiť nejaké skúsenosti, aby som sa mala z čoho poučiť, že je to tak? Nesmiem sa stále len chrániť, pretože ak to budem robiť a nad všetkým pre mňa dobrým stlačím "delete" tak sa nikde nedopracujem a budem sa báť. Už dlhšiu dobu viem, že strach je môj najväčší nepriateľ. Bojím sa nových vecí, pretože si myslím, že všetko skončí zle. Že ak to či ono urobím, stane sa niečo strašné. Mamka mi hovorieva, že z toho vyrastiem, ale predsa som pekná, šikovná a vzdelaná, prečo mi strach zabraňuje v tom, aby som žila? Veľa vecí som si touto jej vetou uvedomila. Ona ma tiež chce chrániť, ale vie, že keď sa párkrát nezraním, nebudem silná a budem vždy ustráchaná. Koľkokrát som sa toho strachu chcela zbaviť a ísť do niečoho po hlave, bez hanby, bez výčitiek, bez myšlienok, že to dopadne katastrofálne a ja ostanem v izbe naveky plakať. Zbavujem sa toho strachu postupne. Kedysi, keď som bola mladšia mala som dokonca strach sa niekomu prihovoriť, priznať sa k niektorým veciam, povedať, kto sa mi páči a koho mám rada, vyskúšať nový krúžok, jedlo, štýl. Skrývala som sa tu, na blogu. No už sa tu viac skrývať nechcem. Tento blog mi už nepripadá ako skrýša, kde som napísala všetko možné, čo by som mohla urobiť, ale bála som sa. Tento blog mi príde už len ako prostredok ako zdieľať svoje názory, môj skvelý život, ukázať vám akých dokonalých ľudí som spoznala a čo nové som sa naučila vo photoshope. Tento blog mi spôsobuje už len radosť, aj keď tu párkrát zavítam s plačom sa vypísať, pretože nevládzem. Niekedy vážne nevládzem, ale pomyslím si, že nejaký ten strach ma predsa nezraní. Mám silné, ale aj slabé dni. Počas tých silných sa cítim plná energie, šťastná, nič ma nerozhádže, usmievam sa, cítim sa ako keby som dokázala poraziť svet, pretože nič ma nedokáže zastaviť na mojej ceste k šťatiu, pretože mi na niekom záleží a aj keby sa niečo skončilo zle, viem, že všetko zlé je na niečo dobré a každá etapa môjho života raz bude len spomienka, takže si to musím užiť. Bohužiaľ sú aj slabé dni, kedy by som sa najradšej zavrela do izby a nerobila nič, nemyslela na nič, jednoducho ani nebola, necítila.
Vtedy vyzerám ako zombie (áno, poviem to takto, keďže iné prirovnanie ma nenapadá). Vtedy si len myslím, že život už nemá zmysel veď čo, už mám šestnásť, doraz sedemnásť, o chvíľu končí stredná, potom je vysoká a potom som vypustená do sveta, kde nič nezvládnem a skončím niekde v zapadákove s deťmi a manželom, kde môžem ticho umrieť s myšlienkou, že som nič nedokázala. Aj takto sa niekedy cítim, nechcem existovať aspoň na tú malú chvíľu. Viem, že keď človek cíti emócie nesmie to v sebe dusiť, snažím sa o to. No potom by som sa nevedela kontrolovať a ja sa musím kontrolovať aspoň pred ľuďmi, na ktorých mi záleží, aby si nemysleli, že je občas zo mňa len troska. Takto, presne takto ma dokáže ubiť strach. Nechcem takto vyzerať a cítiť sa, viac nie. Chcem si vychutnávať to, čo mi život dal a naplno. Som príliš mladá, aby som sa ubíjala myšlienkami a strachom no nie? Nechcem viac veci odkladať kvôli svojej lenivosti, ale ukázať ich, prežiť ich, uskutočniť ich, nebáť sa. Pre mňa to momentálne znie ako nesplnený sen či dokonca rozprávka, ale po tých pár dňoch, čo som zažila, kedy som sa cítila viac než sama a viem, že takých dní bude ešte veľa, viem, že sa nemám odpájať od ľudstva, ale pomôcť samej sebe tým, že sa budem venovať ostatných a najmä sebe, pretože ako mám byť spokojná so svojím životom a očákavať, že s ním budú spokojní aj ostatní, keď nie som spokojná sama so sebou? Boj so strachom je pre mňa tou najväčšou výzvou.

desperate feeling about my intelligence.

10. september 2013 at 17:40 | Dainn
Po dosť dlhej sobe sa ozývam, len tak napísať niečo do denníka. Challenge bude samozrejme pokračovať, ale neskôr, resp. kedy na to budem mať náladu. Škola sa nám pomaly rozbieha. V tomto školskom roku nenastali skoro žiadne zmeny. Žiadny nový spolužiaci, zmena len jediného učiteľa, takže som sa veľmi nemusela zoznamovať s okolím, možno len s novým prostredím v podobe niektorých učební. Jednoducho v škole sa nič nezmenila, akurát tak zažívam opätovné stresy z niektorých predmetov, ale to je podľa mňa normálne. Čo sa nálady týka, v poslednej dobe som vážne mimo. Ako som minule písala o tej budúcnosti a že poriadne neviem, čo so svojím poslaním v tomto svete, to nebolo ešte nič. Teraz si myslím, že som totálne neschopná a vážne nič nedokážem. Neviem zo seba vydať ani len jednu inteligentnú myšlienku a už keď sa mi niečo podarí, je to vážne chvíľkové a po troch sekundách sa to opäť vytratí. Ja už si proste neverím, neverím samej sebe, že niečo dokážem, že som natoľko inteligentná, že to dotiahnem ďalej ako podpriemerný žiak. Začínam si myslieť, že to všetko, celý úspech je len o talente a o šťastí, bohužiaľ ani jedno nemám. Viem, mám sa spamätať, to ja len mám takú chvíľku, keďže leto skončilo a všetka radosť sa zo mňa vyparila, začínam mať každodenné myšlienkové okienko.

too fast for breathing.

19. august 2013 at 18:51 | Dainn
Dala som si pauzu od challenge a všetkých článkov na tému, pretože nemám nápady. Mám asi nejaký blok, ale momentálne ma to netrápi, keďže sú prázdniny a ja nechcem rozmýšľať nad zmyslom života alebo sedieť a stále písať, keď môžem naozaj žiť. Už neostáva veľa a bude tomu koniec, týchto skvelých prázdnin, kvôli ktorým som toho tak veľa zažila. Vedela som, že tieto prázdniny budú lepšie a iné ako tie ostatné, pretože som ich mala konečne s kým stráviť, čo mi dalo nové možnosti. Zase zachádzam príliš do podrobností, ale to bude asi tým, že som dlho denník nepísala a stáva sa zo mňa filozof. Popravde som vám chcela napísať nad čím momentálne uvažujem, keď práve nie som von alebo niečo nerobím.

Pomaly si uvedomujem, že som už druháčka na strednej! No ja tomu neverím, zdá sa mi to ako sen. Keď som bola mladšia vždy som chcela mať pätnásť, šestnásť a keď sa mi to konečne naplnilo, všetko tak rýchlo uteká. Najradšej by som ostala navždy takouto, navždy by som bola v prvom ročníku, navždy by som ostala u rodičov doma, pretože sa bojím budúcnosti, bojím sa osamostatniť a vyhovuje mi to tak ako to je. Pozerám sa naokolo a každý už vie, čo bude robiť, každý už má vybrané ciele a vysoké školy a ja som z toho úplne zmätená, pretože si pripadám príliš mladá na rozhodovanie o mojej budúcnosti. Pri takomto zhone sa bojím, že môj život skončí príliš rýchlo a nenaplní sa mi to, po čom túžim. Nestihnem urobiť to, čo chcem a byť s kým chcem. Mám dojem, že v dnešnom svete už nie je priestor na sny a túžby, my nežijeme v nejakom filme alebo v seriáli, kde sa naše sny stanú skutočnosťou. Bojím sa pozrieť realite do očí. Mám dni, kedy som odhodlaná niečo so sebou urobiť a žiť sama, no pravdou je, že už nechcem vyrásť. Chcem ostať navždy dieťaťom. Mám dojem, že o chvíľu maturujem, potom ma čaká vysoká a potom čo? Čo budem robiť so životom. Začínam uvažovať o maturitných predmetoch, pretože sa ma to každý pýta a čaká odpoveď, aj keď ja žiadnu nemám. Najlepšia je vylučovacia metóda a touto som aj zistila akým smerom sa bude môj život uberať. Aspoň v niečom mám teraz jasno, aspoň viem na čo sa mám v škole zamerať a tvrdo na tom pracovať, aby sa aspoň z časti moje sny splnili.

Ospravedlňujem sa za takýto výlev myšlienok, no denník som dlho nepísala a myšlienok v hlave bolo veľa, aj keď si tieto prázdniny užívam a starosti ukladám niekde inde, nedávam ich najavo. No niekedy je čas aj pouvažovať nad tým, čo ma čaká v nasledujúcich dňoch, týždňoch, rokoch, aj keď som na to možno ešte mladá a je to ďaleko. Mne sa to zdá už veľmi, veľmi blízko... Vľavo je moja dnešná nepodarená fotka, takmer najviac upravená, aby vyzerala k svetu.. Dúfam, že vás tento článok nevystrašil, pôvodne to mala byť grafika, ale keďže ani na túto nemám momentálne nápady vznikla táto splátanina spolu s upravenou fotkou, ktorá bola fotená presne pre tieto účely. E n j o y h o l i d a y s ask me

working hard.

11. july 2013 at 19:26 | Dainn
Momentálne pracujem na svojom novom anglickom blogu (áno ten starý som zrušila). Dostala som totiž iný nápad. Na tento nový blog písaný po anglicky budem väčšinou pridávať fotky, inšpirácie, ale aj niečo o mne a podobne. Bude písaný po anglicky, aby som sa zlepšila v tomto mojom oblúbenom cudzom jazyku a taktiež, aby ho mohlo čítať predsa len viac čitateľov. Tento blog si samozrejme ponechám, pretože písať takéto vycibrené a dlhé súvetia by som v angličtine proste nedokázala. Som zvedavá, či ma to vôbec bude baviť a či to niekto bude čítať (resp. sa na to aspoň pozerať). Design a prvý článok je už hotový, ale zatiaľ ho tu ešte nezverejním (možno neskôr). Horný baner je z nového blogu, zaujal vás?

Čo sa týka mojich prázdnin, práve som sa vrátila z Hažína, kde som bola za rodinou a bolo nám fajn. No dnes už začalo liať a tak mám zas po nálade, pretože sa poriadne nikde nedá ísť, aj keď ja by som šla aj za hocákého počasia (veď ma už poznáte), len niektorí ľudia sú na to asi príliš fajnoví. Zajtra sa chystám do kina (Hangover 3) a cez víkend dúfam už budem behať po vonku s priateľmi, snáď aspoň nejaké to počasie výjde, pretože som si toho predvčerom nakúpila vážne veľa (dvoje tenisky, sandále, dvoje šaty) a som z toho všetkého nadšená a pripravená na nosenie.

sickness & holiday plans.

4. july 2013 at 11:37 | Dainn
Znova som zmenila design, pretože ten pred tým bol príliš nudný a nekreatívny. Tento je taktiež, ale je to viac na môj štýl. Tieto obrázky ste mohli už vidieť asi miliónkrát v mojich článkoch, ale stále sa mi páčia, takže som ich použila aj tento raz. Čo sa týka mojich prázdnin, nevyzerá to bohvieako, pretože som opäť chorá -,- Cez víkend som behala vonku (konečne šťastná a bez choroby). V pondelok som mala meniny, takže som bola vonku od jednej poobede do jedenástej večer (áno, takto vyzerá môj bežný deň cez prázdniny). A v utorok bol svetový deň UFA, čo znamená, že som si splnila ďalšiu položku z môjho before i die zoznamu. Bola som s kamarátom kresliť UFO všade, kde sa dalo, no nakoniec sme opäť skončili na lavičke pri fontáne, kde sme strávili dve hodiny. Včera ma to už pochytilo viac a momentálne sa radšej chcem zabiť, len aby som nemusela hĺtať, pretože moje hrdlo je v jednom ohni.. Nemôžem sa ani smiať, kašľať, piť, hltať a nie to ešte jesť. Cítim sa ako na hladovke, no snáď to prejde do konca týždňa, pretože v nedeľu sa chystám do kina a potom si znova chcem užiť tie moje prázdniny. Ubehne to vážne rýchlo..

Čo sa týka mojich plánov na prázdniny, vyzerá to asi takto. Chodiť von, čítať knihy a učiť sa po švédsky (zatiaľ som nijako nepokročila kvôli škole, ale teraz cez prázdniny sa to budem snažiť napraviť). K tomu ideme asi tak na tri dni s rodinou do Tatier na chatu, kde som ešte nikdy nebola, takže si to snáď užijem, keďže mi mamka oznámila, že tam budú chlapci a dievčatá môjho veku (konečne). Zvyčajne na takýchto akciách skončím pri malých deťoch, už by sa to nemuselo opakovať. Každopádne tieto prázdniny nechcem stráviť za počítačom ako minulé... Chcem byť čo najviac na čerstvom vzduchu, čo sa mi snáď s novými kamarátmi podarí splniť. Aké sú vaše plány?

every mistake is good in some way.

27. june 2013 at 22:31 | Dainn
V utorok som sa vrátila z nášha školského trojdňového výletu. Boli sme na Šírave a aj by som tu dala fotky, no myslím, že keby to tu niektorí uvideli, tak by ma najskôr zabili. Nevadí, výlet bol úžasný aj napriek tomu, že som sa nemohla kúpať a blbnúť v bazéne kvôli chorobe a jedlá, čo nám tam varili by nezjedol ani pes (ale keď je človek hladný zje aj rizoto s kečupom -,- ). Tieto dni sú posledné školské dni a ja si ich užívam. Nemôžem veriť, že zajtra idem POSLEDNÝKRÁT do mojej milovanej školy. Áno, bude mi to vážne chýbať. So spolužiakmi sa síce budem stretávať aj cez prázdniny, ale neviem tá budova a možno aj učitelia mi budú chýbať (viem znie to čudne, ale moju strednú som si jednoducho zamilovala asi kvôli dobrému výberu učiteľov a skvelým spolužiakom).

Ani poriadne neviem ako ten školský rok rýchlo ubehol. Stalo sa v ňom tak veľa - aj dobrého, aj zlého.. Aj mi niečo pomohlo, potešilo ma, aj som z niečoho mala depresie, ale myslím, že všetko je na niečo dobré. 'Every mistake is good in some way and every single bad decision can help you in the next experience.' Možno som urobila pár vecí zle (nie možno, ale určite), no každý robí zlé rozhodnutia a každého to nakoniec posilní a tiež si myslím, že moje chyby v tomto školskom roku mi dodali sily, odvahy, rozumu a hlavne veľa SKÚSENOSTÍ! Som vážne zvedavá na ďalší ročník. Už nebudeme prváci, tak nebudeme stredobodom pozornosti (aký nezvyk). Zajtra si pekne krásne idem po vysvedčenie a potom si vychutnám dvojmesačnú zaslúženú pauzu. inak tú vetu po anglicky som sem dala z môjho druhého osobného anglického blogu - bude to teraz v článkoch často, aby ste vedeli o čom si tam priebežne píšem a podobne ask.fm + before i die

unique days with my loves.

19. june 2013 at 15:51 | Dainn
Ako môžete vidieť, opäť som zmenila design a tentoraz je to pre mňa veľmi úzka stránka, no snáď s tým prežijem, ak nie, tak tento design tu nevydrží vážne dlho. Páči sa mi najmä písmo celine dion handwriting a použitá farba, čo je vlastne tá predtým len slabšieho odtieňa. Celý tento design je vlastne nejako čudne vytvorený, tak snáď sa niekomu bude páčiť, pretože mne sa nepáči už teraz 'Diana's logic' ...

Čo by som vám ešte povedala, známky uzatvorené, môj prvý rok na strednej škole úspešne, skoro za mnou. Ešte ma čakajú bláznivé dni s mojimi spolužiakmi ♥ a potom výlet, na ktorý sa teším už od kedy som prišla na strednú, len ako naschvál som začala byť teraz chorá a mám plné dutiny, radšej ani nechcem vedieť čoho. Úprimne mi nevadí, že nemôžem piť ani jesť niečo studené a ani sa kúpať, len tam hlavne chcem byť, tak to je snáď nejaká nádcha, ktorá pomaličky odíde, pretože si to tam naozaj chcem užiť. Naposledy som bola na výlete zo školy pred štyroma rokmi, a tam som si zlomila rovno nohu, takže vážne na to nerada spomínam. Všetci sa bavili, behali po izbách a ja som na posteli lúštila krížovky a pozerala "rozamund pilčerovú", áno takýchto spolužiakov som mala kedysi, ktorí by si radšej užívali a neprišli ma ani pozrieť jak mi je. Nevadí, teraz je to iné a chcem si to vážne užiť :3 Čo sa týka toho druhého po anglicky písaného blogu, je tam zatiaľ len jeden článok (vážne na zamyslenia) avšak nechcem ho dávať tu, pretože niektorí ľudia by si ho mohli prečítať a ja toto práve nechcem. Neviem či v tom budem pokračovať, avšak tam mám takú tú slobodu, kedy môžem napísať všetko a nemusím sa báť, že sa to dostane tam kam nemá..

my new english adventure.

14. june 2013 at 6:51 | Dainn
Asi som blbá alebo ja neviem, pravdepodobne mi to ani nevydrží, ale myslím, že za pokus mi to stojí. Rozhodla som sa prihlásiť sa na blogspot, ale nie s úmyslom presťahovať sa tam alebo niečo podobné, no písať si tam denník po anglicky. Možno to vážne znie čudne, ale sami viete, že angličtinu milujem a vyžívam sa v študovaní rôznych jazykov a tak to ani inak nemohlo dopadnúť. Bohužiaľ na videá ešte nemám žalúdok, ale tak aspoň články po anglicky. Asi nebude mať žiadnu návštevnosť, ale nevadí, chcem sa tam len vypísať (aspoň trochu gramaticky správne) pokiaľ to bude možné. Avšak adresu nedám každému, pretože vážne nechcem, aby mi tam liezli všetci ľudia (možno to znie hrozne, ale o tomto blogu vie určite viac ľudí, než by som chcela). A tak mi máte možno napísať email s požiadaním o adresu, neviem, či vám všetkým vyhoviem, ale nemal by to byť azda problém. Ešte uvidím, či v tom budem vôbec pokračovať alebo s tým seknem - adresu dostanete, keď napíšem prvý článok, pretože zatiaľ tam sú len podrobnosti a nič dokopy.

'email, cez ktorý vám môžem poslať adresu: phoephoetonkin@gmail.com'

(adresu si nevšímajte, je kvôli inému blogu a youtubu)

learning swedish.

29. may 2013 at 15:25 | Dainn

Hej! Ako som spomínala v predchádzajúcom článku, začala som sa učiť po švédsky. Prečo práve švédština? Už pred dvoma rokmi ma tento jazyk lákal, no nejak som tomu nevenovala pozornosť. Odkedy sledujem pravidelne lets playera menom Pewdiepie, znova sa vo mne objavil cit pre severské jazyky. Je to možno trochu od veci dôvod, ale keďže ja milujem všemožné jazyky a ich študovanie, pustila som sa do toho s nadšením. Ja osobne by som chcela vedieť, čo najviac jazykov. Snáď zvládnem používať aktívne aspoň tri, čo neviem či bude v mojich silách.

Ďalšia otázka, ktorú sa možno budete aj pýtať je kde som sa začala učiť po švédsky? Musím povedať, že to bolo vážne ťažké zohnať nejaký slovensko-švédsky portál na internete, kde by som to mohla začať študovať. Tak som sa vrhla na anglicko-švédsky portál, ale potom som zistila, že by som za štúdium musela platiť, čo ja momentálne nechcem. Nakoniec som našla webovú stránku s názvom livemocha.com, kde sa dá naučiť nielen po švédsky, ale dokonca aj po slovensky či česky, čo ma vážne prekvapilo. Dokonca je to aj slovensko-švédsky portál, takže nemusím si prekladať významy a definície. Ak máte voľný čas alebo chuť sa niečo naučiť, určite tam zájdite. Dá sa tam aj dobre pochatovať s ľuďmi, napr. aj so Švédska, ktorí vám ochotne poriadia a podobne.

Niektorí sa možno začudujú, či ma to vôbec baví? Ak by ma to nebavilo, učiť sa to nebudem. Ako som už písala, ja sa niekedy až vyžívam v tom, keď môžem študovať jazyky. Angličtina je aj môj obľúbený predmet a zatiaľ aj jazyk a na cambridge som začala chodiť tento rok, aby som sa mala s kým po anglicky rozprávať, no a aby som sa naučila lepšie konverzovať. Na škole máme aj španielčinu, ktorá mi je zatiaľ neznáma, ale dokážem zo seba vytlačiť pár viet, fráz a podobne. Možno sa aj tento jazyk budem učiť cez spomínaný internetový portál, keďže je tam taktiež dostupný. + (obhajoby projektu mám šťastne a úspešne za sebou, konečne pokoj a radosť zo života bez tohto nelogického predmetu :3) ask.fm + twitter

magnificent start of my days.

25. may 2013 at 20:38 | Dainn
Každopádne tento článok vznikol preto, lebo som vám chcela ukázať pieseň, na ktorú tancujeme náš absolventský tanec, balet (keďže tohto roku som už absolventka na tanečnom krúžku, chodím tam už 11 rokov, kto by to chcel vedieť). Úplne som sa do nej zamilovala a keď zatvorím oči, je tam toho toľko, čo by som chcela vidieť. Najmä veľa svetla, toľko žiare proste akoby som lietala. Zanechá to vo mne úžasný pocit. Užijte si pieseň. Ja idem pozerať online filmy na skvelom internetovom portáli (filmus.cz) odporúčam! Alebo učiť sa po švédsky, čo je môj ďalší cieľ v živote :3 + Terapia láskou! dokonalý film, keď prečítam knihu, dám sem recenziu aj na film aj na knihu (no čakajte to najbližšie až v lete, keďže teraz nie je veľa času a knihu dostanem až koncom júna). otázky na ask.fm + AKTUALIZOVANÝ ZOZNAM FILMOV 2013

i wanna feel your emotions even in the film.

22. may 2013 at 15:44 | Dainn
Maybe Im little crazy or creepy, ale milujem filmy s titulkami. Mnohokrát som sa stretla s otázkou typu: Máš radšej dabované filmy alebo titulky? Jednoznačne preferujem titulky. Ide o to, že chcem cítiť každú emóciu herca a to pri dabingu nie je možné. Oceniť herca dokážete len vtedy, keď si vypočujete a pozriete jeho originál a tu nejde o to, či je to práve angličtina (aj keď tú ja preferujem :3).K tomu povedzme si pravdu, ale niektoré dabingy sú naozaj strašné (áno hovorím o našich úžasných slovenských dabingoch, z ktorých mi je úprimné zle - české sú the best).

Ďalšia výborná vec je ako som spomínala vzdelávanie sa. Možno nepochytíte toľko slovnej zásoby, koľko by ste chceli, aby z vlastnej skúsenosti to odporúčam, pretože pri anglických filmoch, seriáloch a videách som sa naučila najviac fráz, ktoré sa možno v škole ani nevyučujú. Taktiež je to veľmi dobré na výslovnosť, veď viete aké je strašné, keď niekto vyslovuje anglické slová zle (ja to priam nenávidím, aj keď sama sa niekedy netrafím -_-).

A preto som neskutočne nadšená, že v našej videopožičovni je vždy veľký výpredaj filmov - dabované (2€) a v originály (50 centov) no a neberte ich :3 Vykúpila som asi všetky DVD v origináloch a teraz to po nociach sledujem. Úplne som sa do toho zamilovala a keď film, tak jednoznačne v originály (alebo seriál, to je vlastne jedno, pretože oba sú podľa môjho názoru skvelé).
Minule som vám taktiež spomínala, že som si obľúbila sledovanie gamingu, ktorý je vlastne tiež v angličtine, takže vzdelávanie aj cez voľno, to som sa neskutočne prekonala! (pýtať sa môžete na ask.fm) + patrilo by sa už konečne doplniť ten zoznam filmov, snáď sa k tomu dostanem. Na grafiku momentálne nemám čas, ale ako vidíte stále vytváram rôzne article pictures k mojim článkom, tak snáď sa vám aspoň tieto zapáčili.

dreams have no rules.

30. march 2013 at 20:53 | Dainn
Baby, I just ran out of band-aids I don't even know where to start. 'Cause you can bandage the damage.You never really can fix a heart.

V poslednej dobe zisťujem, že sny naozaj nemajú žiadne pravidlá. Robia si čo chcú, alebo lepšie povedané, len premietajú to, čo by sme chceli získať, zažiť a na čo sa snažíme zabudnúť. S tou druhou časťou som sa naozaj stotožnila. Snažím sa na niečo zabudnúť, na istú etapu môjho života alebo lepšie povedané nesnažím sa ani tak zabudnúť, ale návratom späť k spomienkam, myslieť pozitívne a nerozplakať sa, čo sa mi zatiaľ tak celkom nedarí. Myslela som, že som v pohode, no to bol len klam a to mi ukázali moje sny. Kvôli nim už nemôžem ani spávať, nechcem zaspávať s pocitom, že sa mi opäť budú snívať tie krásne ilúzie, ktoré sa však v normálnom živote nestanú. Že príde a povie mi prepáč, že ma chytí za ruku a povie, že som si to nezaslúžila. Každý jeho úsmev v sne znamená moje prebudenie a nespavosť. Nebaví ma na to stále myslieť, musím to uzavrieť. V reálnom živote je to už dávno uzavreté, aspoň z jednej strany, ale v mojej hlave som to stále neukončila a to ma neskutočne štve. No čím viac budem chcieť zabudnúť, tým viac na to budem myslieť a trápiť sa a to ja nechcem. Chcem si spomenúť na tie časy a jednoducho sa usmiať a pomyslieť si aké by to bolo teraz. Neľutujem ničoho, čo som kedy urobila, ale aj tak mám vždy slzy v očiach, keď si na to spomeniem. Kedy si uvedomím, že to je už len sen a že sa to už nikdy nestane, kedy sa spamätám a začnem žiť s pocitom, že už mi to nevadí, nevadí, čo sa stalo, pretože sa to stať malo a bolo to krásne. Som netrpezlivá, strašne netrpezlivá.. Ako sa vraví, moje rany zahojí len čas, aj keď nie tak celkom. Snáď sa čoskoro dostanem z tej depresie a vy nebudete musieť čítať moje trápne výlevy :D -_-

i dreamed a dream.

14. march 2013 at 13:55 | Dainn
single again


Bol to len jeden veľký príjemný pocit, ktorý si treba vážiť, pretože ako náhle sa ocitne vo vašom živote, neviete kedy opäť vyprchá.

one summer & one car & one way to my dream.

3. february 2013 at 14:24 | Dainn
Znova sa vám ozývam asi po mesiaci, hádam vám to nevadí. Ale vždy keď sa rozhodnem z niečoho vypísať vlastne ani nie je z čoho. Je to čudné, ale život sa mi stal rutinou s malými prekvapeniami, ktoré vždy rada privítam, avšak nie je to nič prevratné. Na školu vôbec nemyslím. Práve sa uzavreli polročné a chystajú sa ďalšie písomky (tento týždeň bude poriadny zabijak, tak si aspoň držím palce), ale mňa to nejako neberie. Je mi to jedno. Možno sa sústreďujem na iné veci, z ktorých som riadne rozptýlená, ale úprimne je mi to jedno.. Chcem si užívať a na školu proste nemám náladu. Myslím, že moji spolužiaci sú na tom rovnako, aj keď sú rozptýlení inými záležitosťami ako je školský výlet a kronika našej triedy.

Tak za prvé tá kronika. Ten nápad som si úplne zamilovala a myslím, že ste o tom taktiež počuli. Do tejto kroniky sa vlastne budú zapísovať naše super hlášky, ale aj tie, čo vytvorili naši podarení učitelia spolu s autorom a dátumom. Myslím, že je to celkom vtipné potom si to čítať a k tomu sa nám to v maturitnom ročníku aj zíde, tak prečo nie. Už čoskoro sa zaplnia prvé strany, a aj keď to nemám na starosti ja, som z toho nadšená.

Ešte je len začiatok februára, naši neboli ešte ani na lyžiaráku a áno mi už riešime koncoročný výlet (pomaly aj stužkovú). No nevadí, mám z nich radosť :3 Som zvedavá ako sa nakoniec dohodneme a či sa to vôbec uskutoční, ale ja by som chcela mať konečne normálne koncoročný výlet s triedou, ktorú mám konečne úprimne rada.. Nebola som na výlete od piateho ročníka, kedy sme boli v škole v prírode a ja šikovná si zlomila nohu. -_- Proste bolo to strašné čosi. Preto by som najradšej bola, keby sme niekde išli, mne je jedno kde, len proste preč a spolu.


Keď už som prišla k téme výlety, veľmi rada by som vám povedala svoj vysnený výlet, ktorý sa mi raz dúfam podarí uskutočniť a tým je roadtrip. Jedno leto, jedno auto a moji kamaráti cestujúci do zahraničia. Je to zatiaľ neuskutočniteľné, keďže máme 15-16 rokov a vodičák nikde :D ale zase raz by som to chcela skúsiť aj keď vo vyššom veku. Veľmi sa mi páči ten nápad ísť niekde autom, urobiť si plán a počas nocí len tak niekde zaparkovať zaspať a ísť ďalej. Boli by to úžasné prázdniny. Viem, znie to zaujímavo, možno pre niekoho hlúpo, ale pre mňa kúzelne. Jedno leto by som chcela zažiť ten pocit, ale uvidíme, čo ma v živote ešte stretne..

impossible 2013 wishes.

3. january 2013 at 12:33 | Dainn
Viem, že som písala, že nemám žiadne predsavzatia. Tak mám aspoň priania. Rozdiel medzi tým? Sama neviem, no predsavzatie má asi väčšiu váhu ako prianie, takže som to tento rok zobrala z ľahka. Nápad som vzala od úžasnej Freezy (po ktorej často opakujem, až mi je to trápne) a obrázky z tumblr, ktoré je úžasné a dám naň asi follow.. Sama neviem ako som si vyberala, ale ak sa to niekomu bude chcieť prezrieť celé, nemám s tým problém. Obrázky nájdete nižšie a nápad môžte použiť kľudne ďalej, keďže som si to nevymyslela ani sama.

Snažila som si vybrať len tie, čo by sa aj vážne dali splniť, alebo tie, ktoré by som chcela veľmi, takže dúfam, že aspoň niečo z toho sa stane. Hore môžte vidieť tie staršie obrázky a dole novšie. Ďakujem za vaše odozvy. Ak budete mať na mňa ešte nejaké otázky, spomínala som, že som si založila ask.fm, kde sa ma môžte spýtať na čokoľvek, keďže je to anonymné... Kľudne vyjadrite aj svoj názor na mňa.

recap of 2012 & no resolutions to 2013.

1. january 2013 at 16:31 | Dainn
Rozhodla som sa, že rekapituláciu roku 2012 a predsavzatia roku 2013 dám do jedného článku, aby to bolo pokope.. Ako prvé pôjde rekapitulácia roku 2012. Úprimne veľa si toho nepamätám, pretože toho ani veľa nebolo. Môj celý rok bol vlastne jedna veľká nuda ako môj doterajší život. Budem sa to snažiť nejako spísať a niektoré mesiace budú spojené, pretože tam toho veľa nebolo..


Tak ako zvyčajne začíname januárom a februárom, ktoré proste musím spojiť dokopy, keďže tieto dva mesiace v roku mi prídu ako úplne zbytočné -_- Neviem prečo, proste ich nemám rada. Pre mňa končí zima decembrom a preto tieto dva mesiace prebehnem bez povšimnutia, myslím, že sa ani nič také významné nestalo.. Akurát viem, že som bola psychicky na dne, sama neviem prečo, ale často som mávala takéto stavy, až som si jedného dňa povedala, že s tým musím prestať, musím začať chodiť medzi ľudí a trocha sa odviazať a nemyslieť stále na to, čo odo mňa očakávajú ostatný..

Marec to je môj mesiac. Je to môj mesiac, pretože mám narodeniny. Tento rok oslávim už svoje šestnáste a už sa neviem dočkať (nie žeby som robila nejaké divoké oslavy, to sa zatiaľ ešte nestalo) ale šetsnásť je predsa len ten najlepší vek :3 Tohto roku som mala 15 a bol to super zážitok. Dostala som občiansky preukaz (fúha konečne som občanom slovenskej republiky, lebo doteraz som žila v Narnii -_- ). To bol ten prelomový vek a som rada, že už som v ňom. V tomto mesiaci (ak sa nemýlim) sme písali aj monitor (kto nevie, čo to je: píšu ho žiaci v deviatom ročníku a podľa výsledkov z neho vás prijímajú na strednu školu). Mala som kvôli tomu aj väčšie stresy, ale skončila som na tom dobre.

Veľkonočný apríl sa niesol v znamení dilema, dilema, dilema. Opäť na mňa prichádzali stavy, pretože som stále sedela doma. Ale taktiež už som sa nevedela dočkať, kedy už konečne vypadnem z tej hroznej školy, ktorú som tak veľmi nenávidela. Už sa to pomaly blížilo.. Celkovo tento mesiac preletel celkom rýchlo, pretože som sa zaoberala iba sebou a tancom, trochu som sa uzavrela..

V máji to už bolo o inom. Zistila som, že ma prijali na strednú školu! Lepšie povedané na strednú školu, ktorú som chcela a tou bolo štátne gymnázium. Nevedela som sa dočkať! Bola som úplne najviac nadšená.. Ale mala som aj obavy akí tam budú ľudia a s kým budem v triede. Chcela som byť s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznám (pretože lepšie sa začína od nuly).

Potom prišiel jún a ja som stále myslela na strednú, veľmi som sa tešila, že je koniec roka. Nakúpili sme darčeky pre triednu a keď nastal deň, kedy jej to odovzdáme padol mi kameň zo srdca, konečne vypadnem z tej školy. Triednej som darček nakoniec odovzdávala ja, potom sme sa s mojou "milovanou" triedou vybrali NIEKDE. Skončili sme v byte spolužiaka, kde sme posedeli pojdeli pizzu popili niečo a išli domov. Konečne prázdniny.

Prázdninové mesiace júl a august boli celkom zaujímavé. No skôr len ten júl. Vtedy som bola vonku každý deň, pretože jedna moja kamarátka nechcela, aby som stále sedela doma a chcela s tým niečo urobiť. Tak ma ťahala von a ja som bola len šťastná.. Len som sa cítila, že som jej bola len na príťaž a celý august som strávila stresovaním ohľadom strednej, áno celá Dianka -_-

Konečne ten vytúžený september a prvý školský deň. Stresy nenormálne, nevedela som čo kde s kým.. Prišli sme do auditória, kde nás šli deliť do tried a vtedy to boli najväčšie stresy. Našťastie som v triede len s jedným bývalým spolužiakom a ostatných som vtedy ešte nepoznala. Prišiel čas na zoznamovanie a všetko vyzeralo krásne. V októbri si každý myslel aká som milá a pekná -_- (zázrakom si to myslia ešte teraz:D). Koncom októbra bol spomínaný uchaľak, kde som si to užila.

November bol úžasný ako september a október. Ja a moji spolužiaci, milujem ich proste, sme úžasní a elitka :D Tento mesiac si ma všimol ON taktiež môj spolužiak (áno veľmi skoro). Každopádne napriek tomu, že zdieľame jednu triedu sme sa dali dokopy a už sme spolu mesiac týždeň a dva dni :3 Som z toho mimo, čo vám poviem.. V decembri nastali Vianoce a krásne prázdniny, ktoré si ešte stále užívam a som proste šťastná.


Asi takto nejak vyzeral môj rok 2012, bola to bieda že? No aspoň som sa konečne dostala na strednú ako som chcela a asi sa stal zázrak či to bol osud, že som dostala tak skvelú triedu, že sa do školy teším každý deň. Už sa neviem dočkať aký bude tento rok a možno vás prekvapím, ale nemám žiadne predsavzatie (až na jedno, že nepôjdem nikdy v živote do Triády - trápne nákupné centrum v našom meste - dokým ho nezbúrajú :D nemusíte chápať prečo), pretože myslím, že všetko mám a viac si ani želať nemám. Mám svoje chyby, ale už sa ich nesnažím napraviť, ale žiť s nimi, aby ma každý bral takú akú som a nie takú akou by som chcela byť.. Dúfam, že tento rok ma prekvapí len príjemne.

..ako som minule spomínala, založila som si ask.fm a tam sa môžte spýtať na čokoľvek (je to anonymné) odpovedám na všetko..

roses are red & i'm just in love with everything.

30. december 2012 at 16:43 | Dainn
Možno je to nemožné, ale píšem už tretí článok v mesiaci. A v tomto tuším aj posledný, keďže sa blíži koniec roka. Ako ste si mohli všimnúť, nevydržala som. Nevydržala som sa pozerať na ten hrozný design, ktorý som vytvorila, tak som vytvorila ďalší a ešte horší. Je ružový -_- Neobľubujem túto farbu, avšak vybrala som celkom dobré odtiene. Také tie svetlo - staro - ružové. No aj tak je mi z toho zle, opäť asi príde zmena, ale neviem kedy.. Zatiaľ to tu budete musieť vydržať s ním, pretože som neodolala tej dokonalej animácii. Snáď aspoň to sa vám páči. Uvidíme, čo vymyslím nabudúce..


Ale teraz k môjmu osobnému životu, ako vždy. Posledné dni sa snažím, čo najviac oddychovať a po večeroch vypadnúť na čerstvý vzduch, čo sa mi zatiaľ stále podarilo. Chodím sa vonku "prechádzkovať" a je mi čím ďalej tým lepšie. Ja HO proste milujem za to aký je :3 Som úplne mimo a zároveň nadšená z toho ako mi stredná škola zmenila život. Dokonca ju mám rada, za to, že je, pretože keby jej nebolo, nestretnem takých úžasných ľudí a myslím, že to by ma mrzelo.

.. možno to sem veľmi nezapadá, ale totálne som sa do tej piesne zamilovala ..

Ďalej by som pokračovala istou skutočnosťou. Ako je známe, zajtra je SILVESTER a na tento sa po dvoch rokoch nesmierne teším. Možno ste registrovali minulý rok, kedy som vám písala článok sama doma, teraz to takto už nebude a som z toho nadšená. Ideme totiž vonku. Najprv som tak chcela len s mojim miláčikom, ale nakoniec sme sa dohodli, že sa vyberieme celá trieda. Už sa neviem dočkať. Konečne po dvoch rokoch samoty zavretej doma budem s ľuďmi, ktorých mám neskutočne rada. Dúfam, že si to užijeme a na ďalší rok vám budem môcť napísať moje zážitky z tohto večera.

no christmas time.

23. december 2012 at 13:49 | Dainn
Som taká hrozná, že viac ani nemôžem byť, viem. Nebola som tu skoro mesiac, ale verte mi, že na to mám svoje dôvody. Strednú školu si priam užívam a nemám čas ani na blog, myslím, že to chápete. Ale keďže sa blížia prázdniny, možno budem mať viac času alebo skôr ani nie, keďže som už zadaná žena! som viac preč ako za počítačom, čo ma veľmi teší, ale teraz som sa vám prišla vypísať a modlím sa, aby mi to vyšlo častejšie, pretože už aj vy mi chýbate, ale čo už.
Ale musím povedať, že konečne som po dvoch mesiacoch otvorila photoshop, aby som urobila nejaký ten zimný design pre tento blog. Znova primitívna jednoduchosť, ale ja jednoduchosť milujem a toho sa asi nezbavím. Po svetlom designe som ako vždy chcela tmavý a oživila som to takou červenou farbou, aby to malo nejaký ten vianočný nýdych. Vyzerá to ako vždy čudne, ale páčia sa mi tie vločky a celkom aj farby.

No a teraz k veci. Zajtra sú Vianoce! a myslím, že to už každý z vás vie, no ja sa tak bohužiaľ necítim. Mám pocit ako keby bol október, ani nám nenasnežilo poriadne, darčekom som sa veľmi nevenovala a celý čas som žila školou, takže na prázdniny som ani veľmi nemyslela, ale už sú tu a som celkom šťastná. No čo sa týka Vianoc, stále si neuvedomujem, že sú už zajtra a je mi aj úprimne jedno či vôbec niečo dostanem. Neviem prečo, ale na sviatky sa veľmi nacítim. Stromček postavený, perníčky napoly zjedené, darčeky pobalené a stále mi to nejak nemyslí. -_- Ale čo už so mnou, mne to možno dôjde zajtra večer pri mojej milovanej večeri, kde sa poriadne napchám všetkého, čo bude na stole. Dnes si ešte užijem vonku, aby bolo cez sviatky kľud.

Každopádne vám prajem Šťastné a Veselé Vianoce! Aby ste dostali to, čo si prajete, aby ste ich prežili s tými ľuďmi, ktorí si vás vážia a ktorých máte radi. Dúfam, že prežijete krásne sviatky so svojimi milovanými a nebudete sami. Keby som tu tento týždeň už náhodou nebola (čo sa dúfam nestane) budem rada ak mi do komentárov napíšete vaše zážitky z Vianoc a samozrejme darčeky, ktoré ste dostali pod stromček :3 Teším sa na čítanie vašich príspevkov.

my momentary mental state.

25. november 2012 at 23:01 | Dainn
Viem, dlho som tu nebola. Tak dlho, že som pomaly zabudla, že mám blog. Je to až hrozné ako zo mňa vyprchali všetky moje myšlienky a nápady, ktoré som skôr vždy mala. Chcela som vám pripraviť prekvapenie a po tejto mojej absencii sem pridať niečo vytvorené mnou, nejakú grafiku či zmenu tohto hrozného designu, ale nemám žiadnu ideu. Zistila som, že to, čo teraz momentálne potrebujem je len vypísať sa vám. Vypísať, to, čo cítim a ako sa vlastne mám. Dúfam, že tieto denníky vám v najbližších dňoch nebudú prekážať, lebo to budem praktizovať asi naďalej. Prvé čo vám musím napísať je, že som konečne šťastná! Áno, aj pred tým som bola, ale možno som sa len tak tvárila.. Možno ani teraz nie som tak úplne šťastná, pretože síce našla som si niekoho, našla som si priateľov, bez ktorých už nikdy nechcem byť, ale predošlý život, základná škola ma zmenila natoľko, že už ľuďom nedôverujem tak ako kedysi. Chcem sa zoznamovať, zbližovať sa, ale stále sa cítim uzavretá mnohým novým možnostiam a to je ďalšia vec, ktorú by som chcela na sebe zmeniť. Opäť niekomu po dlhej dobe začať dôverovať..

Lenže ja mám už raz takú povahu. Stačí, že ma niekto raz sklame a už u mňa nemá šancu. Aj by som tie šance rozdávala, ale nielen moja hlava, ale aj moje srdce kričí NIE a tomu sa rozkázať predsa nedá. Takí ľudia už u mňa šancu nemajú, aj keby sa veľmi snažili, čo je celkom škoda, ale predsa len mi to príde spravodlivé.. Teraz som spoznala nových ľudí, mám nový kolektív, ktorý mi vyhovuje, len im zatiaľ ešte nedokážem veriť natoľko, aby som pre nich urobila čokoľvek. Podľa mňa sa bojím toho, že ma znova niekto sklame, pretože to je u mňa najhorší pocit na svete, byť sklamaná. Ani hnev mi vtedy nepomôže, lebo je zbytočné sa hnevať, to som si už uvedomila..

Tak zas prišla nejaká tá chvíľka poézie :D dosť depresívna na to, že som spomínala aká som šťastná, ale občas sa musím vypísať, resp. vyrozprávať niekomu, kto to pochopí a preto som zvedavá či sa stretnem s komentárom, ktorý mi bude podobný.. Ďakujem za vaše názory.

vaša šťastná a zároveň depresívna Dainn,
ktorá sa teší z toho, že je štrajk a nejde sa do školy :3

oh my gosh, it's finally back.

13. october 2012 at 21:32 | Dainn
Najprv sa chcem ospravedlniť, že som dlho nič nepridala, nenapísala a teraz tu píšem takú "somarinu", ale proste musím, pretože konečne prišiel ten úžasný deň, kedy som si mohla pozrieť prvú časť seriálu The Vampire Diaries. Kto nepozerá, nepochopí.. Včera som pozerala X Factor, takže som sa na seriál vykašľala, ale dnes som ho musela vidieť. Ako vždy som si zobrala teplý čaj a vreckovky (ktorých nie je nikdy dosť) a sadla pred počítač. Bola som nesmierne zvedavá aký bude začiatok a či bude tvd stále také dokonalé, ani som nemusela pochybovať. To, že sa Elena stala upírkou má opäť nový nádych a svoje čaro, takže ma to asi nikdy neomrzí. Znova som sa orevala ako malé decko najmä pri mojích obľúbených Stelena scénach :3, z ktorých som vždy namäko.. Už sa neviem dočkať ďalšej epizódy a ďalších takýchto scén..

animations © thevampirediaries

Teraz niečo z môjho osobného života. Nič nestíham! Každý jeden deň mám plne nabitý, ale čudujem sa, že ma všetko nesmierne baví. Aj cambridge, aj tanečný, aj stretávky na birmovku a čo ma najviac prekvapilo zatiaľ ma baví aj škola (nemyslím ani tak učenie, ale proste školu). Je to niečo nové a ja sa stále cítim ako na výmennom pobyte na rok a potom sa už s nikým nikdy neuvidím, no sranda je, že s nimi budem štyri roky.. Som zvedavá ako sa to vyvŕbi. Keď už som pri škole, tento týždeň som dostala svoju prvú historickú štvorku a normálne som na ňu pyšná. Asi mi z tej školy vážne prepína.

Inak už budem musieť obnoviť zoznam filmov, keďže veľa ich tam chýba, no čas na to bohužiaľ vážne nemám. Ani na filmy.. Pozerám ich iba v sobotu. Dnes som videla Navždy spolu.. Dokonalý príbeh a hlavne podľa skutočnej udalosti, to ma zasiahlo najviac. O chvíľu si idem pustiť opäť nejaký ten zaujímavý film, takže som nadšená. Pravdepodobne sa ozvem až o týždeň, dúfam, že aj niečo grafické vytvorím..

Vaša nadšená a veľmi emotívne Dainn, ktorá nevie čo so sebou
(a baví ju škola) -_-"

old typewriter style or maybe oh my god.

27. september 2012 at 21:51 | Dainn
Tralalaa, asi mi zas prepína. Znova túžim po zmene, tak som zmenila design. Lenže ja čím ďalej tým viac uvažujem nad blogspotom a absolútne netuším prečo, keďže ja som bola odjakživa proti blogspotom. Asi nejaký skrat, alebo mi z tej školy už začíne pomaličky prepínať, ani ju tu nespomínam radšej, ale musím pripomenúť, že celý víkend mám opäť zabitý a budúci týždeň je týždeň písomiek a skúšaní, ale to vám snáď nemusím ani spomínať.. No skôr začínam premýšľať o tom blogspote kvôli úžasným fashion blogerkám, ktoré som si obľúbila :D Ale dobre viete, že ja nie som len na módu, ale aj na rôzne články, tak to by asi nešlo a na blogu mi je dobre, takže to pravdepodobne v nabližšej dobe nebudem meniť.

Čo sa týka designu, ani neviem ako som ho vymyslela. Našla som v počítače staré stiahnuté vintage pngs, ktoré mám asi z deviantartu, pretože z tamaď mám skoro vždy všetko.. Milujem keď nájdem niečo na čo som pomaly zabudla, rada to potom používam v nových kombináciách. No keďže design bol pred tým svetlý, chcela som ho tmavší. A tak vznikla taká dosť čudná kombinácia, ktorá k sebe ani vôbec nepasuje, ale nemala som na výber.

Inak dlho som nepridala žiadnu grafiku, takže ju v budúcnosti, možno už zajtra čakajte. Snáď sa mi podarí niečo pekné vymyslieť, ak nie už vopred sa ospravedlňujem za šokovú terapiu, ale aj amatérsky "umelec" si musí vyskúšať svoju techniku na všetkých. Ďakujem za vaše názory.

prepáčte za rýchlo písaný článok, ale inak to nešlo
snáď sa mi podarí niečo napísať cez víkend, vaša Dainn

one week.

20. september 2012 at 19:04 | Dainn
Po dlhej dobe som sa opäť rozhodla ozvať a nijak inak ako s denníkom, keďže teraz náladu písať obrovitánske články nemám, keďže sa veľa napíšem v škole. Je to možno čudné počuť (vidieť), ale do školy ma to stále láka, stále chcem spoznávať a rozprávať sa so spolužiakmi, takže vážne s týmto problém nemám. Dnes som mala dokonca prvú voľnú hodinu s niektorými žiakmi, takže sme sa mali o čo zaujímať, ale teraz vám poviem postupne, čo sa stalo tento týždeň, čo sa stane budúci, čo je nové na blogu a potom budem sledovať či to niekto celé prečítal, kto si na to našiel čas tak ďakujem <3
Takže spomínam, spomínam, čo bolo v pondelok (víkend vám radšej ani neopisujem, keďže som prevažne sedela doma a robila blbé úlohy do školy, ktoré väčšinou nedávali zmysel). V pondelok som bola prvý raz na obede a už teraz môžem povedať, že nevaria nejak prevratne, priam obyčajne a naša stará kuchyňská školská strava mi začína úprimne chýbať.. Prvá hodina bola španielčina, ktorú som si totálne zamilovala, chcem vedieť viac a viac a viac a viac, chcem vedieť hotoriť po španielsky, tento jazyk mi učaroval a k tomu je celkom jednoduchý. No zatiaľ viem pravidlá výslovnosti, pozdravy, lúčenia, čísla a abecedu a pár viet typu "volám sa ..., som z ..." a podobne. Toto je asi jediná hodina, ktorá mi v pondelok začarovala a o iných, radšej ani nerozprávam..

V utorok sme mali pomedzi školu aj 2-hodinovú besedu s psychologičkou. To ani tak nebola psychologička ako riadna motivátorka, ktorá chcela nakopnúť naše ambície, sny a všetko to, čo chcem dokázať. Máme si veriť a poradila nám ako a kedy sa správne učiť. Na tejto besede sme sa riadne nasmiali, ale bolo to aj poučné a zaujalo ma to, takže som si z toho vzala pár rád na premyslenie a snáď raz nebudem taká lenivá a začnem sa podľa toho aj riadiť. Ani som nevedela,že naša škola je piata najlepšia v prečovskom kraji, čo sa stredných škôl týka :O Potom už len to, že som sa tam dostala je vážne úspech.

Streda, streda.. Odpadli nám dve hodiny a to matematika (ďakujem pánu bohu) a posledné náboženstvo. Ale telesná! To bol zabijak a to je asi jediné o čom vám tu porozprávam. Behali sme 12-minutovku (chápete to? 12 minút v kuse) už len keď som to počula, myslela som, že odpadne, pretože ja zabehnem jedno kolečko a umieram, ale mali sme zabehnúť šesť kôl. Ja som to dala na päť a pol, čo je pre mňa obrovský úspech, ale myslela som, že odpadnem. Potom som bola celá čierna od tej blbej škváry či čo to bolo na ihrisku. Ešte dnes som si to čudo zmývala s botasiek -_-"

Dnes, čiže štvrtok ako som hovorila som mala prvú hodinu voľno (len tak mimochodom dnes celý deň od rána totálne lialo). Som rada, že ma ráno aspoň odviezol do školy ocko a rovno aj zo školy domov, inak by som bola na stokrát premočená. Dnes sme na telesnej robili výdrž na hrazde a mne chýbalo asi tak päť stotín do jednotky, ale čo už dvojku tiež prežijem.. Na chémii som sa skoro zabila. Skôr tú učiteľku by som zabila, pretože to je totálne hnusná harpia, našťastie na ďalší rok má ísť dôchodku, tak nech už vypadne. Opäť nám odpadlo matika (álelujah).

No a nakoniec rozoberiem aj zajtrajšok, takže piatok. Zajtra mám na jednej hodine nejakú besedu a dve mám suplované (slovenský jazyk a matiku), ešteže tak. Po škole idem na tanečný a po tanečnom idem do kostola, keďže tento rok idem na birmovku a je mládežnícka omša, takže sa vrátim domov až o 19:00, pozriem panelák a xfactor a odpadnem na posteľ, ale snáď to neják už zvládnem nie?

A nakoniec som vám chcela oznámiť že squib graphic challenges sa pre tento mesiac už uzatvára, keďže termín 20. september je dnes. Neviem kedy urobím vyhodnotenie, ale snáď cez víkend a ďalšie challenges budú dúfam opäť čo najrýchlejšie, ale neviem ako to budem stíhať, veď ani tu poriadne nechodím a keď prídem otravujem blbosťami ;D Som vďačná všetkým, ktorí sa zapojili, vážne vám ďakujem a vaše výtvory aj dúfam správne ocením, máte sa na čo tešiť.

overcome crowded week, but come next.

7. september 2012 at 17:14 | Dainn
No, Dianka sa vám v piatok konečne ozvala.. Už bolo na čase že? Ale vážne na to nie je ani poriadne priestor. Avšak, že mne na vás zaleží, nemôžem to tak nechať. Mojím problémom preplneného týždňa je ako inak škola, ale ešte sa nesťažujem, keďže nemám poriadne na čo. Avšak po týždni môžem všetko zhodnotiť. Chytila som asi najlepších učiteľov školy, akých som mohla (až na TFP, tvorba projektu, ale na tom veľmi nezáleží), takže s tým by som bola celkom v pohode. Rozvrh je zaujímavý, ešte som si naň nijako nezvykla, v pondelok 7, v utorok 7, v stredu 7, vo štvrtok 6 (ale prvú hodinu mám voľné, takže budem do školy ako keby som mala sedem) a v piatok 6. Na mňa dosť hodín, keďže ne základnej sme nikdy sedem hodín nemali (ak sme mali náboženstvo, menšia výnimka), ale veď som na strednej, takže na také bežné veci si treba zvykať, ale na telesnú výchovu tri krát po sebe si asi nikdy nezvyknem (ešte teraz mám svalovku na stehnách a bruchu, ani zasmiať ani kýchnúť).
Okrem učiteľov som chcela zhodnotiť aj spolužiakov, ktorí sú vážne v pohode (sú tam individúa, ktoré sa skupinkujú, ale tie ma až tak nezaujímajú). Už sa so mnou väčšina rozprávala a poznajú moje meno, čo je hlavné a vážim si toho. Každý usudzuje, že náš kolektív je dobrý a podarený, tak snáď taký bude aj ďalšie štyri roky..

Na tom, že sme prváci ale nemám rada to, že keď som normálne v triede som v pohode a všetko a ako výjdem na chodbu, všetci druháci, tretiaci a maturanti na nás pozerajú ako na idiotov (ktorí zatiaľ mierne sme) asi si na to budem musieť zvyknúť, keď budem druháčka ja asi aj ja budem civieť na prvákov ako idiot, ale proste mi to nejak nejde. Avšak dobrou správou je, že máme nové skrinky (konečne nie tie drevené s kladkou). Vyzerajú ako tie americké, lenže sú nižšie a asi aj užšie, pretože sa mi tam ledva vopchá taška. Skrinky máme po dvaja, takže som sa hneď prvý deň dohodla s dievčaťom, ktoré som ale vôbec nepoznala a teraz nám to celkom ide a mne to tak vyhovuje. Tento týždeň bol spoznávací, už sa viem konečne orientovať v zozname a viem do akej učebne kde mám ísť, takže som rada, ale ten ďalší podľa mňa bude ešte horší..

Ako som si myslela čas nemám ale že vôbec na nič. Zvyčajne sa dotrepem domov o 14:30 (viem, že to nie je veľa hodín, keďže niekedy cez prázdniny som o takejto hodine vstávala) a potom sa hodím na gauč, ktorý obývam až dokým sa o 22:00 nevyberiem spať. Som z toho maximálne vyčerpaná a to mi nezačal ešte ani tanečný (pondelok) a ani birmovka (október), ale už som bola na cambridge sa otestovať. Musím si vybrať skupinu, do ktorej budem celý rok chodiť. Na to, že som sa anglinu neučila dva mesiace som test napísala celkom dobre, čo je fajn, no teraz neviem či mám ísť do tej ľahšie či ťažšej skupiny, ale nechcem aby rodičia vyhodili peniaze len aby som si zopakovala staré učivo, takže možno pôjdem do tej ťažšej, no vážne sa neviem rozhodnúť.

Teším sa na víkend, ktorý pravdepodobne celý prespím, ale asi nemám na výber.. Prestávky sú také krátke (okrem veľkej), že sa nestíham ani najesť, takže všetky domáce a blbosti si musím robiť doma, čo sa mi ale vôbec nechce.. Vážne stredná už nie je taký veget ako ákladná, takže sa už budem musieť trošku posnažiť, ale snáď ma to naubije na smrť. Inak ospravedlňujem sa za výlevy o škole, ale ani na denník čas nemám a keďže teraz v škole celý deň píše, pero doma radšej ani nevyťahujem, takže všetky moje zážitky zo školy si budem musieť zaznamenávať tu a do denníka si budem písať len určité veci alebo sny alebo čo ja viem, možno to bude vážne snár, ale radšej sa nad tým ani nezamýšľam.

vaša maximálne vyťažená a ukecaná Dainn, ktorá sa ozvala s nepodstatnými vacmi
som zvedavá či tento článok vôbec niekto prečíta celý..
 
 

Advertisement