January 2014

naked mind.

26. january 2014 at 17:36 | Dainn |  journal
Chcela som to tu udržiavať a písať sem články aspoň raz týždenne, no nejak sa mi to v poslednej dobe nedarí, keďže momentálne na tom nie som veľmi dobre a snažím sa sústrediť len na školu a iné veci vyhadzujem z hlavy. Viem, že to nie je správne, no momentálne je to môj šýl bytia, čo je síce dosť čudné, ale len to mi pomáha prežívať tieto prázdne dni vyplnené len čakaním a čakaním, možno aj na zázrak. Aké poetické opísanie depresie že? Toto tu už dúfam viac neuvidíte, lebo ak to čakanie skončí, vyplní ho iba radosť, áno, budem sa radovať, dúfam to tak bude, pretože nič viac ma nepoteší ako koniec tohto zdĺhavého čakania na niečo príliš dobré. Za tento týždeň som si uvedomila pár vecí, myslím, pár dôležitých vecí. Vždy som chcela byť rozumné dievča a nevrhať sa do niečoho po hlave, aby som to neskôr neľutovala a tak nad všetkým príliš rozmýšľam. Je to niečo ako prekliatie, že keď sa človek vzdeláva, hľadá súvislosti skoro nad všetkým, prehodnocuje možnosti, všetky možné scenáre, čo sa udeje, keď sa rozhodnem tak či onak. Neustále o všetkom premýšľam a snažím sa to urobiť tak, aby neexistoval žiadny strašný koniec, ale už viem, že práve tie šťastné konce sú málo pravdepodobné a prakticky sa to vždy skončí zle. Toto je štatistický rozum, ktorý prehodnocuje a často vybuchuje nad tým, že to nedokáže celé spracovať. Avšak v posledných dňoch som si povedala, že som predsa len mladá a zbytočne budem prehodnocovať a riešiť všetko hlavou, keď by som radšej mala prejaviť svoje city naplno, aj keď to raz možno bude bolieť, ale treba zažiť nejaké skúsenosti, aby som sa mala z čoho poučiť, že je to tak? Nesmiem sa stále len chrániť, pretože ak to budem robiť a nad všetkým pre mňa dobrým stlačím "delete" tak sa nikde nedopracujem a budem sa báť. Už dlhšiu dobu viem, že strach je môj najväčší nepriateľ. Bojím sa nových vecí, pretože si myslím, že všetko skončí zle. Že ak to či ono urobím, stane sa niečo strašné. Mamka mi hovorieva, že z toho vyrastiem, ale predsa som pekná, šikovná a vzdelaná, prečo mi strach zabraňuje v tom, aby som žila? Veľa vecí som si touto jej vetou uvedomila. Ona ma tiež chce chrániť, ale vie, že keď sa párkrát nezraním, nebudem silná a budem vždy ustráchaná. Koľkokrát som sa toho strachu chcela zbaviť a ísť do niečoho po hlave, bez hanby, bez výčitiek, bez myšlienok, že to dopadne katastrofálne a ja ostanem v izbe naveky plakať. Zbavujem sa toho strachu postupne. Kedysi, keď som bola mladšia mala som dokonca strach sa niekomu prihovoriť, priznať sa k niektorým veciam, povedať, kto sa mi páči a koho mám rada, vyskúšať nový krúžok, jedlo, štýl. Skrývala som sa tu, na blogu. No už sa tu viac skrývať nechcem. Tento blog mi už nepripadá ako skrýša, kde som napísala všetko možné, čo by som mohla urobiť, ale bála som sa. Tento blog mi príde už len ako prostredok ako zdieľať svoje názory, môj skvelý život, ukázať vám akých dokonalých ľudí som spoznala a čo nové som sa naučila vo photoshope. Tento blog mi spôsobuje už len radosť, aj keď tu párkrát zavítam s plačom sa vypísať, pretože nevládzem. Niekedy vážne nevládzem, ale pomyslím si, že nejaký ten strach ma predsa nezraní. Mám silné, ale aj slabé dni. Počas tých silných sa cítim plná energie, šťastná, nič ma nerozhádže, usmievam sa, cítim sa ako keby som dokázala poraziť svet, pretože nič ma nedokáže zastaviť na mojej ceste k šťatiu, pretože mi na niekom záleží a aj keby sa niečo skončilo zle, viem, že všetko zlé je na niečo dobré a každá etapa môjho života raz bude len spomienka, takže si to musím užiť. Bohužiaľ sú aj slabé dni, kedy by som sa najradšej zavrela do izby a nerobila nič, nemyslela na nič, jednoducho ani nebola, necítila.
Vtedy vyzerám ako zombie (áno, poviem to takto, keďže iné prirovnanie ma nenapadá). Vtedy si len myslím, že život už nemá zmysel veď čo, už mám šestnásť, doraz sedemnásť, o chvíľu končí stredná, potom je vysoká a potom som vypustená do sveta, kde nič nezvládnem a skončím niekde v zapadákove s deťmi a manželom, kde môžem ticho umrieť s myšlienkou, že som nič nedokázala. Aj takto sa niekedy cítim, nechcem existovať aspoň na tú malú chvíľu. Viem, že keď človek cíti emócie nesmie to v sebe dusiť, snažím sa o to. No potom by som sa nevedela kontrolovať a ja sa musím kontrolovať aspoň pred ľuďmi, na ktorých mi záleží, aby si nemysleli, že je občas zo mňa len troska. Takto, presne takto ma dokáže ubiť strach. Nechcem takto vyzerať a cítiť sa, viac nie. Chcem si vychutnávať to, čo mi život dal a naplno. Som príliš mladá, aby som sa ubíjala myšlienkami a strachom no nie? Nechcem viac veci odkladať kvôli svojej lenivosti, ale ukázať ich, prežiť ich, uskutočniť ich, nebáť sa. Pre mňa to momentálne znie ako nesplnený sen či dokonca rozprávka, ale po tých pár dňoch, čo som zažila, kedy som sa cítila viac než sama a viem, že takých dní bude ešte veľa, viem, že sa nemám odpájať od ľudstva, ale pomôcť samej sebe tým, že sa budem venovať ostatných a najmä sebe, pretože ako mám byť spokojná so svojím životom a očákavať, že s ním budú spokojní aj ostatní, keď nie som spokojná sama so sebou? Boj so strachom je pre mňa tou najväčšou výzvou.

dreams are more real than reality itself, they're closer to the self.

13. january 2014 at 16:30 | Dainn |  tumblr 30 question challenge
Znova som nevedela, načo by som poriadne nadviazala a tak som sa pozrela do ďalšej témy mojej challenge. Uvidela som tam žiariť "your strangest dream" a táto téma je pre mňa naozaj ťažká. To je ako keby ste odo mňa žiadali môj naobľúbenejší film, je ich toľko, že si z nich nedokážem vybrať len jeden jediný. A tak je to so snami. Vždy sa mi sníva niečo čudné nevyspytateľné, čo by si nikto nikdy v živote nespojil do kopy. A preto tak moje sny milujem, pretože môžem aspoň v spánku zažiť niečo také, čo by sa v skutočnosti nestalo. To ma veľmi zaujíma, ako by som v tých chvíľach reagovala, tam si to môžem vyskúšať, aj keď si po prebudení pripadám ako idot, pretože v snoch sa správam vážne čudne. Nemávam nočné mory. Kedysi boli, keď som bola mladšia. Vtedy sa mi často zdalo, že ma niekto naháňa, bežím po schodoch a oni miznú, mením sa na monštrum, ale vždy som si povedala niečo v zmysle "Dianka, pretri si oči a budeš doma" a tak som aj vždy zrobila a následne som sa prebudila. Prišlo mi čudné, že som si v sne dokázala uvedomiť, že v skutočnosti snívam. Bolo to až také nereálne a ja taká bystrá na to, aby som to postrehla? Nechápala som tomu, počula som niečo také ako "lucidné sny", to sú sny, kedy sami ovládate svoj sen, kedy si uvedomujete, že snívate. Nepokúšala som sa niečo také v sebe vyvolať a príde mi to nereálne a nepraktické, keďže na snoch milujem hlavne tú nevyspytateľnosť, nikdy neviem, čo sa stane a sama to nekontrolujem, preto som len obeťou svojej mysle. Napriek tomu, že moje sny sú čudné a vážne, vážne nereálne, predsa len sa približujú skutočnosti, pretože sú aktuálne. Keď mám niekoho ohromne rada, zdajú sa mi sny každý deň len s touto osobou. Keď sa strachujem o školu, sníva sa mi, že som práve na hodine. Keď som utrpela sklamanie a niekto mi ublížil, snívalo sa mi každý deň asi mesiac v kuse, že sa mi dotyčná osoba chodí ospravedlňovať. Bolo a vždy to je čudné, ale opäť môžem zažiť situácie, ktoré sa reálne nestanú. Bohužiaľ, posledné týždne mám vážne nepekné sny. Aspoň mne sa veľmi nepáčia. Moji priatelia a blízke osoby ma v nich vždy len ignorujú, poprípade sa ku mne nesprávajú najlepšie, alebo mi vravia pravdu do očí. Aká som hrozná, hlúpa a nepekná. Nechápem, čo to má znamenať, či sa vážne niečo deje, alebo som len zmätená z niektoých udalostí. Občas sa v tom strácam a nerozumiem, ako napríklad teraz. Prečo ma v mojich snoch blízki nenávidia? Prečo ma ignorujú? Najhlbšia rana je pre mňa ignorácia, keďže to z duše nenavidím a snažím sa človeka, čo najviac zaujať. Potom ma mrzí, že som sa správala ako posledná chudera, keďže som chcela tak veľmi zaujať. Ale to by som asi zachádzala príliš do detailov. Budem sa snažiť svoje sny raz pochopiť a snáď sa to zlepší. Avšak, pokojne by mi stačilo to šťastie len v reálnom živote.

you know you are in love when you cannot fall asleep because reality is finally better than your dreams.

7. january 2014 at 22:42 | Dainn |  updates

Ako môžete vidieť, dnes som sa trochu činila vo photoshope. Ako prvé si môžete všimnút nový design. Áno, zase to je biela a čierna, ale pridala som tentoraz motív oblakov. Dlho som nad tým rozmýšľala a dosť dlho mi trvalo kým som vytvorila tie animácie, pretože sa mi do toho veľmi nechcelo, ale nakoniec som dostala nápad a musela som sa nejako premôcť, pretože predchádzajúci design tu bol naozaj dlho a keďže sa snažím byť viac aktívna, žiadala si to zmenu. Do záhlavia som dala aktuálne základné informácie a taktiež otázky, ktoré mi dávali blogerky do "Liebster blog awards".. Vybrala som tie, ktoré sa mi najviac pozdávali. Dúfam, že sa vám to aspoň trochu páči a nejako sa to pozmenilo, aj keď môj štýl je stále rovnaký.

Po tomto prestavení som stále nezatvárala photoshop a vrhla som sa na avatary, pretože tie sú moje obľúbené malé stvorenia hotové za tri minútky. Prvé som vytvorila avatary s Taylor Swift a tie boli naozaj náhodné, pretože som tam doslova začala čarbať štetcom. A krása je na svete, dala som to do formy animácie, keďže mám animovaný deň. Ďalšie avatary s Phoebe sú naozaj jednoduché, pretože png som mala z designu na môj druhý blog a textury som stiahla niekde náhodne na devianarte, kto si to má všetko pamätať. Obyčajné, ale možno aj trochu efektívne. Nakoniec som sa hrabala v stiahnutých obrázkoch a vytvorila som opäť gif s mojím obľúbeným fontom "SKINNY", myslím, že sa to tam celkom hodí.. Po týchto ikonkách to išlo už vážne dolu vodou. Vytvorila som ani poriadne neviem čo to je, možno obrázok do článkov. Jenoducho sa mi ohromne páčila tá fotka a tak som začala niečo náhodne tvoriť. Je tam síce len nápis "naked" a definícia vytiahnutá zo slovníka, ale jednoduchosť milujem, tak prečo nie v takejto podobe. Blend s citátmi Jennifer Lawrence je niečo iné. Túto herečku zbožňujem a taktiež zbožňujem ako sa správa na verejnosti, ako obyčajný človek a na nič sa nehrá. Povie pravdu do očí a je neskutočne vtipná, rozhodla som sa vybrať pár jej citátov a poskladať z toho niečo. Ten photoshoot pre Dior obdivujem a vyzerá tak skvostne, tak sa ani nepýtajte prečo som ho vybrala. Ako posledné som vybrala animáciu, ktorú som vytvorila veľmi dávno, tipujem v lete. Je z videa Marzie a ja som sa práve v ten deň nudila. Vytiahla som nejaký citát a proste ho tam vložila, nič zložité. Ako vždy, jednoduchá ja.

Tak a je to, toto je všetko, čo som dnes vytvorila a presedela som pri počítači celý deň, tak to snáď stálo za to. Dúfam oceníte, že som opäť po sto rokoch pridala nejakú tú grafiku. Zajtra sa ide opäť do školy a preto neviem aká bude moja aktivita, keďže mám ako posledný rok iné aktivity a plány. Každopádne, budem sa to tu snažiť udržiavať aspoň raz týždenne (pch, doteraz som to tu udržiavala raz mesačne, tak som zvedavá dokedy mi to tu vydrží).

LONDON 2013

2. january 2014 at 20:48 | Dainn |  little photo moments
Konečne sa môžete radovať. Rozhodla som sa pridať súhrnný článok mojej školskej návštevy v Londýne. Bola som tam celkovo šesť dní, presnejšie od 27.10.2013 do 2.11.2013. Ako som vravela najprv som sa tam nesmierne tešila, no ľudia sa pomaly odhlasovali a ja už som tam nemala chuť vôbec ísť, keďže som si priateľov obľúbila viac ako predtým. Dala som do toho veľa peňazí a viac ma trápilo, že rodičom budú chýbať, tak som chcela cúvnuť. Na poslednú chvíľu som zháňala náhradníka, čo sa mi víkend pred odchodom podarilo, avšak problem bol s tým, že dievča sa za chlapca nemohlo vymeniť kvôli izbám a tam som so slzami v očiach nastúpila do autobusu, kde som si ešte chvíľu poplakala a zažívala trápne chvíle pohľadov na mňa, keďže sa mi den predtým podarilo ochorieť. No nie je to krásne načasovanie? Čakala ma asi 30 hodinová cesta autobusom a trajektom a ja som nemala chuť pomaly na nič. Cestou tam som nefotila nič, pretože som vážne nemala chuť tam ísť a nie ešte niečo fotiť. Takže celý prvý deň som resp. precestovala. Ubytovanie bolo prekvapivé: boli sme najlacnejšom hoteli, takže sprchy a WC boli spoločné a izby boli priam miniatúrne, ale mňa už nedokázalo nič prekvapiť. Fotiť som začala až večer po príchode, kedy sme išli nakupovať do jednej štvrte, ktorá bola neďaleko nášho ubytovania.

Túto cestu som zdokumentovala asi 280 fotografiami a ja vám prinášam až 40 upravených, ktoré popisujú cestu. Pod každou fotkou napíšem, kde som sa nachádzala a ako som sa pravdepodobne cítila (či si to ešte vôbec pamätám, keďže už sú to 2 mesiace a ja som nebola schopná pridať tento článok). Užite si to a do komentárov mi napíšte svoj názor alebo vaše skúsenosti s cestovaním a Londýnom. + akékoľvek otázky ohľadom cesty a podobne sa ma TU môžete pýtať

28.10.2013: deň druhý



Tak tu je tá spomínaná štvrť. Nemám tušenia ako sa volala, len viem, že tam boli lacné obchody a veľa černochov a taktiež iných snedých spoluobčanov. Na tomto mieste som dostala múzu a fotila som všetko naokolo. Tak to aj vyzerá, bycikle a ľudia.