too fast for breathing.

19. august 2013 at 18:51 | Dainn |  journal
Dala som si pauzu od challenge a všetkých článkov na tému, pretože nemám nápady. Mám asi nejaký blok, ale momentálne ma to netrápi, keďže sú prázdniny a ja nechcem rozmýšľať nad zmyslom života alebo sedieť a stále písať, keď môžem naozaj žiť. Už neostáva veľa a bude tomu koniec, týchto skvelých prázdnin, kvôli ktorým som toho tak veľa zažila. Vedela som, že tieto prázdniny budú lepšie a iné ako tie ostatné, pretože som ich mala konečne s kým stráviť, čo mi dalo nové možnosti. Zase zachádzam príliš do podrobností, ale to bude asi tým, že som dlho denník nepísala a stáva sa zo mňa filozof. Popravde som vám chcela napísať nad čím momentálne uvažujem, keď práve nie som von alebo niečo nerobím.

Pomaly si uvedomujem, že som už druháčka na strednej! No ja tomu neverím, zdá sa mi to ako sen. Keď som bola mladšia vždy som chcela mať pätnásť, šestnásť a keď sa mi to konečne naplnilo, všetko tak rýchlo uteká. Najradšej by som ostala navždy takouto, navždy by som bola v prvom ročníku, navždy by som ostala u rodičov doma, pretože sa bojím budúcnosti, bojím sa osamostatniť a vyhovuje mi to tak ako to je. Pozerám sa naokolo a každý už vie, čo bude robiť, každý už má vybrané ciele a vysoké školy a ja som z toho úplne zmätená, pretože si pripadám príliš mladá na rozhodovanie o mojej budúcnosti. Pri takomto zhone sa bojím, že môj život skončí príliš rýchlo a nenaplní sa mi to, po čom túžim. Nestihnem urobiť to, čo chcem a byť s kým chcem. Mám dojem, že v dnešnom svete už nie je priestor na sny a túžby, my nežijeme v nejakom filme alebo v seriáli, kde sa naše sny stanú skutočnosťou. Bojím sa pozrieť realite do očí. Mám dni, kedy som odhodlaná niečo so sebou urobiť a žiť sama, no pravdou je, že už nechcem vyrásť. Chcem ostať navždy dieťaťom. Mám dojem, že o chvíľu maturujem, potom ma čaká vysoká a potom čo? Čo budem robiť so životom. Začínam uvažovať o maturitných predmetoch, pretože sa ma to každý pýta a čaká odpoveď, aj keď ja žiadnu nemám. Najlepšia je vylučovacia metóda a touto som aj zistila akým smerom sa bude môj život uberať. Aspoň v niečom mám teraz jasno, aspoň viem na čo sa mám v škole zamerať a tvrdo na tom pracovať, aby sa aspoň z časti moje sny splnili.

Ospravedlňujem sa za takýto výlev myšlienok, no denník som dlho nepísala a myšlienok v hlave bolo veľa, aj keď si tieto prázdniny užívam a starosti ukladám niekde inde, nedávam ich najavo. No niekedy je čas aj pouvažovať nad tým, čo ma čaká v nasledujúcich dňoch, týždňoch, rokoch, aj keď som na to možno ešte mladá a je to ďaleko. Mne sa to zdá už veľmi, veľmi blízko... Vľavo je moja dnešná nepodarená fotka, takmer najviac upravená, aby vyzerala k svetu.. Dúfam, že vás tento článok nevystrašil, pôvodne to mala byť grafika, ale keďže ani na túto nemám momentálne nápady vznikla táto splátanina spolu s upravenou fotkou, ktorá bola fotená presne pre tieto účely. E n j o y h o l i d a y s ask me
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Little bit Perfect | Web | 19. august 2013 at 19:26 | React

Buď ráda, že si druhačka! Mě čeká prvák! :D Jinak parádní článek, taky teď momentálně spíš Filosofuju :) A co, když je na to nálada :D

2 Molly | Web | 19. august 2013 at 22:37 | React

Strašně moc krásný článek! Tak totožný článek bych napsala tak možná před rokem,nebo dvěma a tvoje pocity úplně chápu! Ale tyhle pocity jsou jen na chvíli. Za čas se ti určitě ''vyčasí''. jsi skvělá osoba a si mi strašně sympatická. Prostě jsi krásná osoba s velkým srdcem! :3 a moc ráda čtu tvoje deníčky,protožeto nejsou prázdná slova,ale slova plná síly.

3 Lau | Web | 20. august 2013 at 10:27 | React

Dainn :3 Už som skoro zabudla, aké úžasné blogy máš. Ako krásne píšeš. Prosím, však si ťa môžem šupnúť do OB? :)
Úplne ťa chápem. Som síce mladšia, nie som tak blízko k rozhodovaniu ako ty, ale desím sa toho. Chcem sa venovať koňom, ale to by sme museli byť zazobaný tak, aby som nemusela pracovať. Ale to by bolo príliš jednoduché.. neviem vôbec, čo chcem robiť, preto chcem ísť na gympel, aby som nemusela riešiť že kam, takto budem mať prípravu na všetko. Na akú školu chodíš? :)

4 alfalfa | Web | 20. august 2013 at 11:04 | React

Môžeš mi veriť, že aj ja sa veľakrát cítim podobne ako to popisuješ v tomto článku. Miestami mi hovoríš z duše.
Čas uteká neuveriteľne rýchlo, desí ma to. Bojím sa, že toho veľa nestíham a že mi veľa vecí uniká. Ale taký asi život je. Je doba, kedy treba ísť rýchlo napred, s prúdom...je však dôležité si zachovať vlastnú tvár, nenechať sa tým prúdom zvalcovať.
Ja som sa tiež ani nenazdala a som druháčka na vysokej škole. Ako som to dopísala, nechce sa mi veriť!
Prajem ti ešte pekné prázdniny, uži si poriadne tieto posledné dni. A netráp sa veľmi budúcnosťou. Ja som tiež v druháku na strednej nevedela čo od života vlastne chcem. Ale postupom času to prišlo samo a teraz som spokojná. Tak to je, treba niektoré veci nechať uležať a znovu sa k nim vrátiť za dlhší čas. Držím palce.

5 Rai. | Web | 20. august 2013 at 12:09 | React

Taky bych chtěla navždycky zůstat dítětem. Tenhle školní rok už se budu muset rozhodnout, kam půjdu na střední. Jenomže nemám žádnou předtsavu. Všichni kolem mě přesně ví, kam by chtěli na střední, čím by se chtěli v budoucnu živit (pokud to teda v tomhle věku jde vědět).. Ale já nemám představu žádnou. Nechci vyjít ze základky, sice nemám svoji třídu ráda, ale pak už jenom povalím výš a výš až nakonec ukončím výšku, ani nebudu vědět jak. Nechci vyrůst, nechci být dospělá. chci si užívat života s rodiči v domě. Ať klidně zním rozmazleně, ale já svoji rodinu miluju nadevše a chtěla bych, aby jsme napořád zůstali takhle staří, všichni. Až vyrostu tak se všechno změní a dětský život bude fuč. Trošku jsem ale odbočila od tématu. Já ti samozřejmě přeju, aby ses rozhodla správně a vše stihla :)
Na té fotce jsi strašně krásná, kéžbych byla takhle fotogenická.

6 Victory | Web | 21. august 2013 at 15:03 | React

Aj ja mávam niekedy také chvíľky, keď rozmýšľam čo by mohlo byť, čo by nemalo byť a blablabla. Lebo človek nikdy nevie kam ho to zaveje. Ja viem čo by som chcela. Ale druhá vec je či sa mi to všetko splní. Lebo mám nasadené príliš ružové okuliare. Dúfajme, že bude mať aj môj osud dobrú náladu, keď mi bude pripravovať budúcnosť. :D To isté prajem tebe.

No ja ešte 16 ani zďaleka nemám takže posúduť pocity v tom veku je pre mňa nemožné, ale chápem ťa. Aj ja mávam niekedy také tie pocity, že do prdele to som už taká veľká? Kedy som to sakra stihla? :D Tento svet, to sa valí neskrotnou rýchlosťou..

7 nikka | Web | 22. august 2013 at 11:07 | React

Přesně ten pocit, druhačky na střední, prožívám :-D Sakra, je to dost na nic. Připadám si.. staře. Nechci stárnout, chci mít navždy patnáct, nestárnout, nemuset být zodpovědná.
Mimochodem, krásná fotka:)

8 Infinity | Web | 23. august 2013 at 0:51 | React

Přesně nad takovými věcmi jsem už tolikrát přemýšlela. Když jsem byla na střední, měla jsem strach z maturity, z mých rozhodnutí do budoucna a časem se to vše v mé hlavě vše začalo formovat a já si začala uvědomovat, co opravdu v životě chci. Je těžké si uvědomit, že navždy dětmi zůstat nemůžeme. Je tak moc těžké se postavit realitě. Ale časem se s tím sířit dokážeš. :)

Na fotce jsi moc krásná. :-)

9 Dollie | Web | 25. august 2013 at 22:56 | React

úplne ťa chapem tiež mám niekedy také pocity a tiež sa bojim toho čo bude a či sa budem schopná rozhodnúť správne ale myslím že by sa nám to obom mohlo podariť :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement