February 2013

pure imagination.

20. february 2013 at 12:05 | Dainn |  updates

Dnes sa mi dokonca podaril otvoriť photoshop, čo je po takom dlho čase veľký úspech. Vytvorila som opäť iba drobnú grafiku a všetko je opäť na jedno kopyto ako stále. Žiadny význam či zmysel či talent, ale už som si zvykla, že moja obyčajnosť sa kreativitou nestane. Ako prvé by som chcela predstaviť dve ikonky, ktoré som urobila. Prvý avatar je s Ianom Somerhalderom, pretože už som musela urobiť niečo s chlapom a Ian veď viete ♡ (ach sakra už si musím konečne pozrieť TVD).. Tá ikonka je dosť obyčajná o ničom je dokonca fuj, vôbec sa mi to nepáči. Avšak ten druhý avatar s Emmou Watson sa mi páči, najmä kvôli tejto fotke. Zamilovala som sa do čiernobielych photoshootov ako môžete vidieť aj v ďalších výtvoroch. A tie jej krátke vlasy, obdivujem jej štýl. Môj ďalší výtvor je toto čudo vedľa. Tá sa to pokladať za editorial s Leou Michele. Tú fotku som si zamilovala je plná nádeje a hanblivosti a samozrejme je čiernobiela! takže som nemohla odolať. Znova niečo obyčajné s vôbec nepatriacim názvom, ale čo už so mnou. Znetvorovať je moja nová práca! Ako posledné som urobila signaturu s Miley Cyrus. Túto HQ fotku som náhodne našla v počítači, tak som sa rozhodla s tým niečo urobiť a musím povedať, že toto je asi najhoršie zo všetkých -_- Nápis znova odveci a celé to spracovanie! ani radšej nevravím svoj názor, pretože toto som vážne dobabrala.. Musím nabrať novú inšpiráciu a vynájsť ďalší typ grafiky, lebo tá moja už začína byť dosť nudná. Stále a stále a stále sa to opakuje dokola.. To už ani mňa nebaví.

Tak po dosť dlhej dobe sa tu objavila prehliadka mojej znetvorenej grafike a teraz prejdime k názvu a tej piesni. Náhodne som ju objavila na blogu úžasnej sinead, ktorá mi už chýba a jej dokonalá grafika taktiež. Dúfam sa čoskoro vráti. Táto pieseň je jedna veľká D O K O N A L O S Ť ♡ Vážne nemám slov, len si ju proste vypočujte. pure imagination !

reality versus dreams.

19. february 2013 at 12:14 | Dainn |  my thoughts
Tento týždeň mám prázdniny, takže som sa rozhodla venovať tomuto blogu viac času. Mám síce ešte veľa povinností, ale nejak ma chytila táto blogerská nálada a rozhodla som sa písať. Trvalo mi dlho kým som našla tú správnu tému, na ktorú by som sa rozpísala až ma napadol tento názov, realita vs. sny. Tento nadpis so mnou pohol, tak som sa zvedavá, čo napíšem..

Pred pár rokmi som pocítila, čo je to realita. Samozrejme v tom negativnom slova zmysle. Okúsila som krutú realitu, začínala som si uvedomovať ako žijem a začala som pozorovať ako sa ostatní ľudia ku mne správajú a poviem vám, nebol to príjemný pocit. Táto negatívna energia sa so mnou preniesla domov a začala som byť zlá aj na svoju rodinu, aj na samú seba. Mala som s tým veľké problémy a niektorí ľudia to zaznamenali, chceli s tým niečo urobiť, ale ja som mala jednoduchšie riešenie ako trápiť sa, presviedčať ľudí, že nie som taká ako si ma načrtli. Mala som ten najlepší nápad, únik z reality. Zbabelo som utiekla a uzavrela som sa tu. Tu v mojom vnútri, žila som si ako v sne. Mojou realitou sa stával blog, internet a samozrejme moje túžby a sny, ktoré boli príliš pekné na to, aby boli reálne. Prišlo mi to tak jednoduchšie. Áno, možno to bolo dobré v tom, že som začala ignorovať iných ľudí, ktorým som nebola príliš sympatická osoba, ale veľmi som sa uzavrela. Potom som mala problémy s otvorením a byť sama sebou. Mala som čudné pocity. Avšak stále som bola veselá, bavila som sa s ľuďmi hoc sa im to veľmi nepáčilo a navonok som sa snažila ukázať radosť, ktorá pochádzala len z mojich snov. Snov o budúcnosti. Snov, ktoré mi ukazovali, že raz možno o rok o dva to bude lepšie a budem s ľuďmi, ktorí ma majú úprimne radi, budem s človekom, ktorý ma bude ľúbiť a budem milá na rodinu, ktorú nesmierne milujem. Žila som ako bábka plná spomienok a snov..

Keď som skončila základnú chcela som sa navrátiť späť do reality, nie kvôli tomu, žeby som chcela trýzdniť svoju dušu a myseľ, ale kvôli tomu, aby sa moje sny mohli naplniť pomocou nových ľudí, ktorých stretnem na strednej. Aby sny už neboli viac snami, ale mojou realitou, ktorou budem žiť ďalej. Musím povedať, že v mojom doterajšom živote bol príchod na strednú školu to najlepšie, čo sa mi mohlo stať (áno opakujem to asi stý krát, ale je to tak). Dobre, možno mám viac školských povinností, stretla som učiteľov, s ktorými som si nesadla, ale úprimne toto je môj najmenší problém. Som šťastná, že som stretla týchto ľudí, na ktorých mi záleží a viem sa konečne s nimi vžiť do mojej reality. Sny sa naplnili, viem, že nie všetky, ale už sa mi nechce čakať ďalšie roky na to, aby som sa konečne otvorila. Myslím, že bol ten správny čas návratu naspäť na Zen a neoľutujem toho. Možno zažijem aj negatívne skúsenosti, ale už nechcem viac rozmýšľať negatívne, chcem sa ľuďom otvoriť aj s mojimi snami...

roses are red & my valentine.

17. february 2013 at 13:13 | Dainn |  little photo moments
krásne prežitý valentín ♥ darovaná ruža



one summer & one car & one way to my dream.

3. february 2013 at 14:24 | Dainn |  journal
Znova sa vám ozývam asi po mesiaci, hádam vám to nevadí. Ale vždy keď sa rozhodnem z niečoho vypísať vlastne ani nie je z čoho. Je to čudné, ale život sa mi stal rutinou s malými prekvapeniami, ktoré vždy rada privítam, avšak nie je to nič prevratné. Na školu vôbec nemyslím. Práve sa uzavreli polročné a chystajú sa ďalšie písomky (tento týždeň bude poriadny zabijak, tak si aspoň držím palce), ale mňa to nejako neberie. Je mi to jedno. Možno sa sústreďujem na iné veci, z ktorých som riadne rozptýlená, ale úprimne je mi to jedno.. Chcem si užívať a na školu proste nemám náladu. Myslím, že moji spolužiaci sú na tom rovnako, aj keď sú rozptýlení inými záležitosťami ako je školský výlet a kronika našej triedy.

Tak za prvé tá kronika. Ten nápad som si úplne zamilovala a myslím, že ste o tom taktiež počuli. Do tejto kroniky sa vlastne budú zapísovať naše super hlášky, ale aj tie, čo vytvorili naši podarení učitelia spolu s autorom a dátumom. Myslím, že je to celkom vtipné potom si to čítať a k tomu sa nám to v maturitnom ročníku aj zíde, tak prečo nie. Už čoskoro sa zaplnia prvé strany, a aj keď to nemám na starosti ja, som z toho nadšená.

Ešte je len začiatok februára, naši neboli ešte ani na lyžiaráku a áno mi už riešime koncoročný výlet (pomaly aj stužkovú). No nevadí, mám z nich radosť :3 Som zvedavá ako sa nakoniec dohodneme a či sa to vôbec uskutoční, ale ja by som chcela mať konečne normálne koncoročný výlet s triedou, ktorú mám konečne úprimne rada.. Nebola som na výlete od piateho ročníka, kedy sme boli v škole v prírode a ja šikovná si zlomila nohu. -_- Proste bolo to strašné čosi. Preto by som najradšej bola, keby sme niekde išli, mne je jedno kde, len proste preč a spolu.


Keď už som prišla k téme výlety, veľmi rada by som vám povedala svoj vysnený výlet, ktorý sa mi raz dúfam podarí uskutočniť a tým je roadtrip. Jedno leto, jedno auto a moji kamaráti cestujúci do zahraničia. Je to zatiaľ neuskutočniteľné, keďže máme 15-16 rokov a vodičák nikde :D ale zase raz by som to chcela skúsiť aj keď vo vyššom veku. Veľmi sa mi páči ten nápad ísť niekde autom, urobiť si plán a počas nocí len tak niekde zaparkovať zaspať a ísť ďalej. Boli by to úžasné prázdniny. Viem, znie to zaujímavo, možno pre niekoho hlúpo, ale pre mňa kúzelne. Jedno leto by som chcela zažiť ten pocit, ale uvidíme, čo ma v živote ešte stretne..