March 2012

cutest bunny ever.

30. march 2012 at 17:20 | Dainn
Konečne som sa rozhodla vziať do rúk foťák, stal sa zázrak. Nič iné než môjho maznáčika som nefotila. Ak sem chodíte pravidelne už ste mohli moju Lisu vidieť, pretože nejaké fotky som už pridala. Fotka je amatérska, veď čo by ste odo mňa čakali, ale baví ma to, takže budete môje nepodarené výtvory pozorovať častejšie. K tomu som sa prihlásila do grafickej súťaže, takže po začatí sa tu bude objavivovať častejšie aj grafika. Každopádne toto je pre mňa najroztomilejší zajačik na svete...


layout version #13

29. march 2012 at 17:57 | Dainn
Áno, Dianka je späť. A ešte viac akčná ako pred tým. Chýbalo mi to tu a pridať článok raz za týždeň mi nestačí, takže sa tu budem snažiť byť častejšie. Ani na ten projekt s pozrenými filmami som nezabudla a chystám to na tumblr, takže uvidím, čo z toho bude. Dúfam, že to nejak nakódujem, lebo som z toho blbá.

Inak tento článok vlastne píšem k novému designu. Opäť nič moc, to najjednoduchšie, čo ma napadlo som trepla do photoshopu a vzniklo toto čiernobiele stvorenie. V záhlaví sú vlastne napísané základné informácie o mne a stránky, ktoré momentálne mám, na ktorých som najčastejšie. Áno, viem je ich dosť. + ďakujem všetkým gratulantom <3

happy birthday to me.

25. march 2012 at 20:38 | Dainn |  journal
v3ins: (by ohsummersun)

Keď už nikomu inému, tak aspoň vám sa pochválim. Už len podľa názvu môžete zistiť o čo ide. Áno! Konečne mám 15 rokov! Som nadšená, aj keď už sa dávno beriem ako pätnásť-ročná. Určite si myslíte, že som to poridne oslávila, ale ja som narodeniny vlastne nikdy nijako neoslavovala ako s rodinou. V deň narodenín mi len zagratulujú, prejdeme sa spolu von.

Keďže máme s bratom narodeniny blízko seba oslavujeme ich spolu až na veľkú noc, takže vtedy sa k nám dovalí celá rodina, upečieme si tortu a "oslavujeme". Takže nastala ďalšia moja nudná nedeľa, aj keď som totálne nadšená z dnešného počasia. Konečne som mohla do ulíc vybehnúť v jarnom outfite. Toť moja momentálne radosť.

future.

21. march 2012 at 16:18 | Dainn |  informations about me
Prepáčte, že som tu dlho nebola, ale nebol čas, nápady, inšpirácia sa sem vraciať a bezmyšlienkové články som tu nechcela pridávať. Inak by sa stratil zmysel tohto blogu. Každopádne momentálne sme dostali úlohu urobiť úvahu o budúcnosti a keďže som sem nič nepridala, myslela som, že vám to tu nebude zavadzať, keďže vlastne celý blog píšem jenou veľkou úvahou. Každopádne už dosť dlho som nepridala nič o mne. Tak nech sa páči + nekopírovať prosím.


Určite už každý premýšľal nad svojou budúcnosťou. Či blízkou, alebo ďalekou. Ja si blízku budúcnosť väčšinou plánujem vopred. Občas mám plán aj na celý týždeň, aby som na nič nezabudla. Ale neviem si predstaviť, žeby som si naplánovala budúcnosť tri roky vopred. Najmä ak by ju niekto naplánoval za mňa. Samozrejme mám nejaké predstavy o budúcnosti, ale predsa nikdy neviem, čo sa stane. Život je nevyspytateľný.

Ani neviem ako budem o pár rokov vyzerať. Nikdy som nemala konkrétne predstavy. Mám len sny, ktoré sa dúfam raz splnia. Sny o rodine, harmónii, živote v zahraničí a podobne, ale to všetko sa môže zmeniť. Nič nemusí byť také krásne ako si myslím.

Všetko môžu zmeniť určité situácie, priatelia, rodina. Každý, kto ma v živote dokáže ovplyvniť. Názor týchto osôb beriem vážne a občas sa nimi aj riadim, ak to uznám za vhodné. Mám rada ak mi niekto poradí, pretože môžem zhodnotiť situáciu a podľa toho sa rozhodujem aj o budúcnosti.

Aspoň môžem dúfať, že raz sa mi splní to, o čom už tak dlho snívam. Že moja budúcnosť bude výnimočná. Kapitola sama o sebe a nie pokračovanie fádnej existencie. Veď nič iné mi ani neostáva.

Síce neviem aká bude moja budúcnosť, pretože ešte nič nie je predurčené, ale budem sa snažiť byť dobrým človekom. Aby moja budúcnosť nebola vhodná len pre mňa, môj život, ale aj pre ľudí, ktorých mám okolo seba. Chcem, aby boli všetci spokojní. No najmä ja.

oh God, thank you.

14. march 2012 at 15:44 | Dainn |  journal
brain-fusion: (by k.allyson)

Konečne, áno konečne je to za mnou! Stále vás s tým neprestanem otravovať, prepáčte, ale musím sa aj vám predsa vyrozprávať. Som hrozne rada, že mám ten dnešný deń za sebou. Dnes som písala monitor - pre tých, čo stále nevedia o čo ide vysvetlivka dole. Včera ma pochytil záchvat paniky a priam som nemohla dýchať, ale dnes ráno som sa trochu ukľudnila a bolo to v pohode.

Keď som prišla do školy, ako prvú sme písali slovenčinu. Myslela som si, že ju zvládnem ľavou zadnou, ale zistila som, že bola ťažká. Vážne som niečo nevedela, ale nebola som veĺmi sklamaná, pretože som sa bála najmä na matematiku. Testy z matematiky boli až primitívne ľahké, takže som to dúfam zvládla. Urobila som pár zbytočných chýb, ale som rada, že to mám za sebou. Som vážne zvedavá na výsledky. Toto bolo len tak informatívne.

ešte raz čo je monitor - testovanie v deviatom ročníku, podľa ktorého vás príjmu na stredné školy. Preto sa nerobia na stredných prijímačky. Testy sa robia zo slovenčiny a matematiky - na druhý rok sa budú robiť aj z angličtina takže - haha.

peacock.

10. march 2012 at 14:20 | Dainn |  animals
Áno, dlho som tu nebola a to zariadila najmä škola! Veď streda - tá je pre mňa osudová a stále si neuvedomujem, že sa to stane už o chvíľu. Ale čo, cez víkend na tom trochu popracujem a dúfam to preboha zvládnem. Lebo po monitore sa budem už flákať. Školu budem mať "niekde". Konečne oddych ako sa patrí - aspoň dúfam.

Rozhodla som sa, že vás už denníkom nebudem otravovať a pripravím nejakú tému do galérie. Opäť som vybrala zvieratká, pretože fauna a flora je pre mňa všetko - je pre mňa základ, základ života. Tentoraz som vybrala vznešené zvieratá, ktoré sa často označujú ako pyšné, ale hlavne súprekrásne! Užite si tieto krásne pávy.


ten days.

4. march 2012 at 16:39 | Dainn |  journal
Áno samozrejme, nesmiem zabudnúť pripomenúť, že už o desať dní píšem monitor a čím ďalej tým viac sa toho obávam. Viem, že mi každý radí, že sa tým nemám zaoberať, ale to sa proste nedá. Dokým ho nenapíšem, budem si s ním robiť starosti. Inak ako vidíte momentálne na nič iné než písať denník chuť nemám. Potrebujem sa stále vypísať, urobí sa mi lepšie.


Konečne - na konci prázdnin - som opäť prišla na chuť knihám. Po dosť dlhej dobe som otvorila knihu a vychutnala si vôňu nového papiera a lesklého obalu. Ako som písala približne pred mesiacom, už som dostala Stefanove denníky a čítam prvú knihu. Začala som ju čítať až teraz preto, lebo som sa bála či ma zaujme, no našťastie sa jej neviem nabažiť. Som rada, že som po tak dlhej dobe chytila do ruky knihu. A tentoraz nie knihu z knižnice, ale moju! Moju prvú knihu! Milujem vôňu nových kníh!

Keďže sa skončili prázdniny a ja sa opäť budem musieť začať učiť, na príbehy čas mať nebudem. Robila som si len taký prieskum a som rada, že sa objavili len pozitívne ohlasy, aj keď nechápem prečo. Myslím, že vás nudí počúvať o tom, ako stále o sebe pochybujem, ale nemám až tak rozvinutú sebaôveru, aby som sa vychvaľovala do nebies.

Inak keďže boli prázdniny - pozrela som mnoho, mnoho filmov. Rozhodla som sa, že zoznam filmov, ktoré chcem vidieť zmením na zoznam filmov, ktoré som videla v roku 2012. Keďže je začiatok roku, ešte si celkom všetky pamätám, takže by som mohla robiť zoznam a na konci roku to pekne zhodnotiť. Samozrejme ku každému filmu dám svoje hodnotenie a občas aj recenziu ak budem mať chuť. Čo vy na to?

nobody knows.

1. march 2012 at 18:12 | Dainn |  journal
Asi nikto nevie čo sa so mnou deje! Ak mám byť úprimná ani ja sama to neviem. Stále si poviem, idem von, poučím sa, zasmejem sa alebo si niečo prečítam a môj celodenný plán skončí pred počítačom. Úprimne - nebaví ma byť jeho otrokom, ale bohužiaľ som sa ním stala. Po každom dni sa chcem vypýsať a tak tu píšem riadne blbosti a čudujem sa vám vôbec, že to čítate.


Vždy je to o tom istom. Bojím sa niečoho... Bojím sa monitoru, bojím sa spoznať niečo nové, spoznať nových ľudí, ochutnať niečo, čo som v živote necítila. Bojím sa všetkého. Bojím sa zmeny a mám taký dojem, že sa bojím samej seba. Čo so mnou bude. Splním si vôbec všetky moje plány sny? Každý odo mňa očakáva niečo iné ako to, čo chcem, ale ja nechcem byť riadená bábika, ktorá urobí všetko čo povedia.

"the only anesthetic that makes me feel anything kills inside"

Stávam sa ňou! Každým dňom sa k tomu približujem a bojím sa, že sa ňou stanem. Nechcem sebou nechať pohadzovať, nechcem, aby ma ovládlo okolie. Vždy som si povedala, že mám byť sama sebou a potom sa čudovala, že niekoho iného si obľúbili viac než mňa a ja som ostala sama, aspoň som sa tak cítala, aj keď to tak nevyzeralo. Mám byť sama sebou? Dnešný svet chce zmenu, ktorú musí každý podstúpiť, aj keď nechce.

QUESTION - chcete, aby som začala písať nejaký príbeh alebo vám príde moje písanie o ničom, nudné či nesympatické? Prosím úprimne, pretože ak to nebude nikto čítať, príde mi zbytočné čosi písať. Ďakujem za odpovede...