what if.

3. september 2015 at 21:54 | Dainn |  journal
Nikdy by som neverila, že sa ozvem po tak dlhej dobe. Tento blog som mala skoro štyri roky a nečakane som sa vytratila. Ušla som odtiaľ možno preto, lebo som nezvládala moju vlastnú psychiku, možno preto, lebo som si myslela, že som čudná už dosť a keby tieto články našiel nejaký psychológ, asi by ma zavrel. Veru, prirástlo mi to tu k srdcu. Zvykla som si vyjadrovať svoje názory a rozprávať o svojich pocitoch. Väčšina ľudí, ktorá s radosťou čítala moje články sa vytratila tak ako ja a zanechala po sebe prázdne blogy bez vysvetlenia, možno len s adresou ich novej zastávky vo svete internetu. Keď tak rzmýšľam, asi som zmizla z tohto blogu, pretože som bola konečne šťastná. Ak si nikto nevšimol, rada som sem pridávala moje depresívne nálady alebo moje "prečo existuje táto planéta" nálady a jednoducho som chcela utiecť tam, kam budem pozitívna a šťastná zároveň. Na blogspot venujúci sa outfitom a fotografiám (no neznie to strašne?). Nikdy by som si nemyslela, že raz na takomto blogu skončím. Niektorí starí známi sa presunuli so mnou, čo ma veľmi teší, pretože mi robia milú spoločnosť, avšak niekedy rozmýšľam, čo by sa stalo, ak by som ostala na tomto blogu? Mala by som ešte nejakých čitateľov, bolo by tu namiesto 40000 návštev 100000? Znie to šialene? Nie len to mi behá hlavou. Napadá mi aj myšlienka, či tento článok, ktorý je písaný viac než spontánne vôbec niekto prečíta. Som neskutočne šťastná, tam kde som, pretože je to vec, ktorá ma baví robiť, aj keď si myslím, že tam celkom nezapadám, že nie som dostatočne dobrá, ale pochybnosti, depresie a nálady sú už dávno out a tak občas klikám na túto stránku a čítam si svoje príbehy z prvého ročníka na strednej (mimochodom tento rok už maturujem, držím si palce, keďže som tu sama). Človek vždy chce to, čo nemá. Keď som vlastnila tentot blog, vždy som sa chcela venovať niečomu inému - grafike, móde, youtubu, ale nie nikdy písaniu článkov na tento blog a teraz si uvedomujem, že je to stále rovnaké. Keď som mala blog o grafike chcela som niečo iné, teraz keď mám blog o móde a živote, chcem mať malý jednoduchý denníček, kde sa môžem skryť a kde sa ľudia stotožnia s mojimi pocitmi, keď to budem najmenej čakať. Človek vždy chce to, čo momentálne nemá. Vždy som bola taká a vždy budem a ja viem, že tu sa už nikdy nevrátim a ja viem, že budem stále pokračovať a presúvať sa kade-tade po internete, kde si nájdem svoje miesto a raz ma snáď niekto spozná a klikne na môj blog a bude šťastný, že ma uvidí, ako som dospela a ako som sa zmenila. Že aj keď mám občas smutné nálady aj stavy, aj tak som neskutočne šťastná osoba, pretože mám všetko, čo si môžem priať a som tam, kde som chcela byť, kde som sa dopracovala sama a nikto nebude môcť povedať nič zlé, pretože nič také neexistuje. Jednoducho som neskutočne rada, že aj tento blog bol mojou malou etapou v živote, pretože ma to posunulo niekde ďalej a veľa ľudí mi tu pomohlo, veľa ľudí ma pochopilo a ja stále verím, že množstvo takých ľudí ešte stretnem a budem sa na nich tešiť. Ďakujem, dreaming.
 

Where to go next

Advertisement